1. Toto nariadenie sa vzťahuje na:
a)
nodrošinātājiem, kas Savienībā laiž tirgū vai nodod ekspluatācijā MI sistēmas vai laiž tirgū vispārīga lietojuma MI modeļus, neatkarīgi no tā, vai minētie nodrošinātāji ir iedibināti vai atrodas Savienībā jeb vai trešā valstī;
a)
poskytovateľov, ktorí v Únii uvádzajú na trh alebo do prevádzky systémy AI alebo uvádzajú na trh modely AI na všeobecné účely, bez ohľadu na to, či sú títo poskytovatelia usadení alebo sa nachádzajú v Únii alebo v tretej krajine;
b)
MI sistēmu uzturētājiem, kuru iedibinājuma vieta ir Savienībā vai kuri atrodas Savienībā;
b)
subjekty nasadzujúce systémy AI, ktoré majú miesto usadenia alebo sa nachádzajú v Únii;
c)
tādu MI sistēmu nodrošinātājiem un uzturētājiem, kuru iedibinājuma vieta ir vai kuri atrodas trešā valstī, ja MI sistēmas radīto iznākumu izmanto Savienībā;
c)
poskytovateľov systémov AI a subjekty nasadzujúce systémy AI, ktoré majú miesto usadenia alebo sa nachádzajú v tretej krajine, ak sa výstup vytvorený systémom AI používa v Únii;
d)
MI sistēmu importētājiem un izplatītājiem;
d)
dovozcov a distribútorov systémov AI;
e)
produktu ražotājiem, kas laiž tirgū vai nodod ekspluatācijā MI sistēmu kopā ar savu produktu un ar savu nosaukumu vai preču zīmi;
e)
výrobcov výrobkov, ktorí uvádzajú na trh alebo do prevádzky systém AI spolu so svojím výrobkom a pod vlastným menom alebo ochrannou známkou;
f)
nodrošinātāju pilnvarotiem pārstāvjiem, kuri nav iedibināti Savienībā;
f)
splnomocnených zástupcov poskytovateľov, ktorí nie sú usadení v Únii;
g)
skartajām personām, kas atrodas Savienībā.
g)
dotknuté osoby, ktoré sa nachádzajú v Únii.
2. MI sistēmām, kas klasificētas kā augsta riska MI sistēmas saskaņā ar 6. panta 1. punktu saistībā ar produktiem, uz kuriem attiecas I pielikuma B iedaļā minētie Savienības saskaņošanas tiesību akti, piemēro tikai 6. panta 1. punktu, 102. līdz 109. pantu un 112. pantu. Regulas 57. pantu piemēro tikai tiktāl, ciktāl šajā regulā paredzētās prasības augsta riska MI sistēmām ir integrētas minētajos Savienības saskaņošanas tiesību aktos.
2. Na systémy AI klasifikované v súlade s článkom 6 ods. 1 ako vysokorizikové systémy AI súvisiace s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe I oddiele B, sa uplatňuje len článok 6 ods. 1, články 102 až 109 a článok 112. Článok 57 sa uplatňuje len v rozsahu, v akom boli požiadavky na vysokorizikové systémy AI podľa tohto nariadenia začlenené do uvedených harmonizačných právnych predpisov Únie.
3. Šī regula neattiecas uz jomām, kas ir ārpus Savienības tiesību tvēruma, un tā jebkurā gadījumā neietekmē dalībvalstu kompetences attiecībā uz valsts drošību neatkarīgi no tā, kāda veida vienībai dalībvalstis ir uzticējušas veikt uzdevumus saistībā ar minētajām kompetencēm.
3. Toto nariadenie sa neuplatňuje na oblasti mimo rozsahu pôsobnosti práva Únie a v žiadnom prípade nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa národnej bezpečnosti, a to bez ohľadu na typ subjektu, ktorý členské štáty poverili vykonávaním úloh v súvislosti s týmito právomocami.
Šī regula neattiecas uz MI sistēmām, ja un ciktāl tās tiek laistas tirgū, nodotas ekspluatācijā vai izmantotas ar modifikāciju vai bez tās vienīgi militāros, aizsardzības vai valsts drošības nolūkos, neatkarīgi no tā, kāda veida vienība veic minētās darbības.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na systémy AI, ak a pokiaľ sa uvádzajú na trh, uvádzajú do prevádzky alebo sa používajú, či už upravené alebo nie, výlučne na vojenské alebo obranné účely alebo na účely národnej bezpečnosti, a to bez ohľadu na typ subjektu vykonávajúceho tieto činnosti.
Šī regula neattiecas uz MI sistēmām, kuras netiek laistas tirgū vai nodotas ekspluatācijā Savienībā, ja iznākumu Savienībā izmanto vienīgi militāros, aizsardzības vai valsts drošības nolūkos, neatkarīgi no tā, kāda veida vienība veic minētās darbības.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na systémy AI, ktoré sa neuvádzajú na trh ani do prevádzky v Únii, ak sa výstup používa v Únii výlučne na vojenské alebo obranné účely alebo na účely národnej bezpečnosti, a to bez ohľadu na typ subjektu vykonávajúceho tieto činnosti.
4. Šī regula neattiecas ne uz publiskām iestādēm trešā valstī, ne starptautiskām organizācijām, kas ir šīs regulas piemērošanas jomā, ievērojot 1. punktu, ja minētās iestādes vai organizācijas izmanto MI sistēmas starptautiskās sadarbības vai nolīgumu ietvaros par tiesībaizsardzības un tiesu iestāžu sadarbību ar Savienību vai ar vienu vai vairākām dalībvalstīm, ar noteikumu, ka šāda trešā valsts vai starptautiskā organizācija sniedz pietiekamas garantijas attiecībā uz indivīdu pamattiesību un pamatbrīvību aizsardzību.
4. Toto nariadenie sa neuplatňuje na orgány verejnej moci v tretej krajine ani na medzinárodné organizácie, ktoré podľa odseku 1 patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak tieto orgány alebo organizácie používajú systémy AI v rámci medzinárodných dohôd o spolupráci alebo dohôd o presadzovaní práva a justičnej spolupráci s Úniou alebo s jedným alebo viacerými členskými štátmi, pod podmienkou, že táto tretia krajina alebo medzinárodná organizácia poskytuje primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu základných práv a slobôd jednotlivcov.
5. Šī regula neietekmē to noteikumu piemērošanu, kuri attiecas uz starpnieku pakalpojumu sniedzēju atbildību, kā paredzēts Regulas (ES) 2022/2065 II nodaļā.
5. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie ustanovení o zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb uvedených v kapitole II nariadenia (EÚ) 2022/2065.
6. Šī regula neattiecas uz MI sistēmām vai MI modeļiem, tostarp to radīto iznākumu, kas konkrēti izstrādāti un nodoti ekspluatācijā vienīgi zinātniskās pētniecības un izstrādes nolūkā.
6. Toto nariadenie sa neuplatňuje na systémy alebo modely AI vrátane ich výstupov, ktoré sú osobitne vyvinuté a uvedené do prevádzky výlučne na účely vedeckého výskumu a vývoja.
7. Personas datiem, ko apstrādā saistībā ar šajā regulā noteiktajām tiesībām un pienākumiem, piemēro Savienības tiesību aktus personas datu aizsardzības, privātuma un sakaru konfidencialitātes jomā. Šī regula neietekmē Regulu (ES) 2016/679 vai (ES) 2018/1725, vai Direktīvu 2002/58/EK vai (ES) 2016/680, neskarot šīs regulas 10. panta 5. punktu un 59. pantu.
7. Na osobné údaje spracúvané v súvislosti s právami a povinnosťami stanovenými v tomto nariadení sa vzťahuje právo Únie o ochrane osobných údajov, súkromia a dôvernosti komunikácie. Toto nariadenie nemá vplyv na nariadenie (EÚ) 2016/679 či (EÚ) 2018/1725, ani na smernicu 2002/58/ES alebo (EÚ) 2016/680 bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 5 a článok 59 tohto nariadenia.
8. Šī regula neattiecas uz pētniecības, testēšanas vai izstrādes darbībām, kas saistītas ar MI sistēmām vai MI modeļiem pirms to laišanas tirgū vai nodošanas ekspluatācijā. Šādas darbības veic saskaņā ar piemērojamiem Savienības tiesību aktiem. Minētā izslēgšana neattiecas uz testēšanu reālos apstākļos.
8. Toto nariadenie sa neuplatňuje na žiadnu výskumnú, testovaciu ani vývojovú činnosť týkajúcu sa systémov AI alebo modelov AI pred ich uvedením na trh alebo do prevádzky. Takéto činnosti sa vykonávajú v súlade s uplatniteľným právom Únie. Toto vylúčenie sa nevzťahuje na testovanie v reálnych podmienkach.
9. Šī regula neskar noteikumus, kas paredzēti citos Savienības tiesību aktos, kuri saistīti ar patērētāju aizsardzību un produktu drošumu.
9. Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá stanovené v iných právnych aktoch Únie týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov.
10. Šī regula neattiecas uz tādu uzturētāju pienākumiem, kuri ir fiziskas personas, kas MI sistēmas izmanto tikai personiskas neprofesionālas darbības veikšanai.
10. Toto nariadenie sa neuplatňuje na povinnosti nasadzujúcich subjektov, ktoré sú fyzickými osobami používajúcimi systémy AI v rámci čisto osobnej neprofesionálnej činnosti.
11. Šī regula neliedz Savienībai vai dalībvalstīm saglabāt vai ieviest tiesību aktus, noteikumus vai administratīvas normas, kas ir labvēlīgākas pret darba ņēmējiem viņu tiesību aizsardzības ziņā attiecībā uz situācijām, kad darba devējs izmanto MI sistēmas, vai veicināt vai atļaut darba ņēmējiem izdevīgāku koplīgumu piemērošanu.
11. Toto nariadenie nebráni Únii ani členským štátom v tom, aby zachovali v platnosti alebo prijali zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú pre pracovníkov priaznivejšie z hľadiska ochrany ich práv v súvislosti s používaním systémov AI zamestnávateľmi, alebo aby podporovali alebo umožňovali uplatňovanie kolektívnych zmlúv, ktoré sú pre pracovníkov priaznivejšie.
12. Šī regula neattiecas uz MI sistēmām, kas laistas apgrozībā ar bezmaksas un atklātā pirmkoda licencēm, ja vien tās netiek laistas tirgū vai nodotas ekspluatācijā kā augsta riska MI sistēmas vai kā MI sistēma, uz kuru attiecas 5. vai 50. pants.
12. Toto nariadenie sa neuplatňuje na systémy AI vydané na základe bezplatných licencií s otvoreným zdrojovým kódom, pokiaľ nie sú uvedené na trh alebo do prevádzky ako vysokorizikové systémy AI alebo ako systém AI, na ktorý sa vzťahuje článok 5 alebo článok 50.
Zakázané praktiky využívajúce AI
1. Ir aizliegta šāda MI prakse:
1. Zakazujú sa tieto praktiky využívajúce AI:
a)
tādas MI sistēmas laišana tirgū, nodošana ekspluatācijā vai lietošana, kas izmanto cilvēka neapzinātus subliminālus paņēmienus vai tīši manipulatīvus vai maldinošus paņēmienus, kuru mērķis ir būtiski iespaidot personas vai personu grupas uzvedību vai kuriem ir tādas sekas, kas ievērojami pasliktina viņu spēju pieņemt informētu lēmumu, tādējādi liekot tām pieņemt lēmumu, ko tās citādi nebūtu pieņēmušas, tādā veidā, kas šai personai, citai personai vai personu grupai rada vai pamatoti ticami radīs būtisku kaitējumu;
a)
uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systému AI, ktorý využíva podprahové techniky mimo vedomia osoby alebo účelovo manipulatívne alebo klamlivé techniky s cieľom alebo účinkom podstatne narušiť správanie osoby alebo skupiny osôb tým, že sa citeľne oslabí ich schopnosť prijať informované rozhodnutie, čo zapríčiní, že prijmú rozhodnutie, ktoré by inak neprijali, a to spôsobom, ktorý tejto osobe, inej osobe alebo skupine osôb spôsobuje alebo pri ktorom je odôvodnené predpokladať, že pravdepodobne spôsobí značnú ujmu;
b)
tādas MI sistēmas laišana tirgū, nodošana ekspluatācijā vai lietošana, kura izmanto kādu no kādas fiziskas personas vai konkrētas personu grupas neaizsargātības iezīmēm viņu vecuma, invaliditātes vai konkrētas sociālās vai ekonomiskās situācijas dēļ un kuras mērķis vai sekas ir minētās personas vai minētajai grupai piederīgas personas uzvedības būtiska iespaidošana tādā veidā, kas attiecīgajai personai vai citai personai rada vai ir saprātīgi iespējams, ka radīs būtisku kaitējumu;
b)
uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systému AI, ktorý využíva ktorúkoľvek zo zraniteľností fyzickej osoby alebo osobitnej skupiny osôb z dôvodu ich veku, zdravotného postihnutia alebo osobitnej sociálnej alebo ekonomickej situácie s cieľom alebo účinkom podstatne narušiť správanie tejto osoby alebo osoby patriacej do tejto skupiny spôsobom, ktorý tejto alebo inej osobe spôsobuje alebo pri ktorom je odôvodnené predpokladať, že pravdepodobne spôsobí značnú ujmu;
c)
MI sistēmu laišana tirgū, nodošana ekspluatācijā vai lietošana nolūkā izvērtēt vai klasificēt fiziskas personas vai personu grupas noteiktā laikposmā, pamatojoties uz viņu sociālo uzvedību vai zināmām, izsecinātām vai prognozētām personas vai personības īpašībām, ja sociālais novērtējums ved pie viena vai abiem šādiem iznākumiem:
c)
uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systémov AI na hodnotenie alebo klasifikáciu fyzických osôb alebo skupín osôb počas určitého obdobia na základe ich spoločenského správania alebo známych, odvodených či predpokladaných osobných alebo osobnostných charakteristík, pričom takto získané sociálne skóre vedie k jednému alebo obidvom z týchto výsledkov:
i)
kaitējoša vai nelabvēlīga attieksme pret dažām fiziskām personām vai personu grupām sociālos kontekstos, kas nav saistīti ar kontekstiem, kuros dati tika sākotnēji ģenerēti vai savākti;
i)
ku škodlivému alebo nepriaznivému zaobchádzaniu s určitými fyzickými osobami alebo skupinami osôb v sociálnych kontextoch, ktoré nesúvisia s kontextami, v ktorých boli údaje pôvodne generované alebo zhromaždené;
ii)
kaitējoša vai nelabvēlīga attieksme pret dažām fiziskām personām vai personu grupām, kas nav pamatota vai nav samērīga ar viņu sociālo uzvedību vai tās smagumu;
ii)
ku škodlivému alebo nepriaznivému zaobchádzaniu s určitými fyzickými osobami alebo skupinami osôb, ktoré je neodôvodnené alebo neprimerané ich spoločenskému správaniu alebo jeho závažnosti;
d)
MI sistēmas laišana tirgū, nodošana ekspluatācijā šim konkrētajam mērķim vai lietošana fizisku personu radītā riska novērtējuma veikšanai, lai novērtētu vai prognozētu risku, ka fiziska persona varētu izdarīt noziedzīgu nodarījumu, kura balstās vienīgi uz fiziskas personas profilēšanu vai uz tās personisko īpašību un rakstura iezīmju novērtēšanu; šo aizliegumu nepiemēro MI sistēmām, kuras izmanto, lai atbalstītu cilvēka veiktu novērtējumu par personas iesaistīšanos noziedzīgā darbībā, kurš jau ir balstīts uz objektīviem un pārbaudāmiem faktiem, kas ir tieši saistīti ar noziedzīgu darbību;
d)
uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky na tento konkrétny účel alebo používanie systému AI na posudzovanie rizík fyzických osôb s cieľom posúdiť alebo predvídať riziko toho, že fyzická osoba spácha trestný čin, a to výlučne na základe profilovania fyzickej osoby alebo posúdenia jej osobnostných vlastností a charakteristík; tento zákaz sa nevzťahuje na systémy AI používané na podporu ľudského posúdenia zapojenia osoby do trestnej činnosti, ktoré je už založené na objektívnych a overiteľných skutočnostiach priamo spojených s trestnou činnosťou;
e)
tādu MI sistēmu laišana tirgū, nodošana ekspluatācijā šim konkrētajam mērķim vai lietošana, kuras izveido vai paplašina sejas atpazīšanas datubāzes, nemērķorientēti rasmojot sejas attēlus no interneta vai videonovērošanas sistēmu video;
e)
uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky na tento konkrétny účel alebo používanie systémov AI, ktoré vytvárajú alebo rozširujú databázy na rozpoznávanie tváre prostredníctvom necielenej extrakcie podôb tváre z internetu alebo zo záznamov CCTV;
f)
MI sistēmu laišana tirgū, nodošana ekspluatācijā šim konkrētajam mērķim vai lietošana fiziskas personas emociju izsecināšanai darbavietā vai izglītības iestādēs, izņemot tad, ja MI sistēmas izmantošanu paredzēts ieviest vai laist tirgū medicīnisku vai drošības iemeslu dēļ;
f)
uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky na tento konkrétny účel alebo používanie systémov AI na odvodzovanie emócií fyzickej osoby v oblasti pracoviska a vzdelávacích inštitúcií s výnimkou prípadov, keď je používanie systému AI určené na uvedenie do prevádzky alebo na trh zo zdravotných alebo bezpečnostných dôvodov;
g)
tādu biometriskās kategorizācijas sistēmu laišana tirgū vai nodošana ekspluatācijā, vai lietošana, kuras individuāli kategorizē fiziskas personas, pamatojoties uz viņu biometriskajiem datiem, lai atvedinātu vai izsecinātu viņu rasi, politiskos uzskatus, dalību arodbiedrībās, reliģiskos vai filozofiskos uzskatus, dzimumdzīvi vai seksuālo orientāciju; šis aizliegums neattiecas uz likumīgi iegūtu biometrisko datu kopu, piemēram, attēlu, marķēšanu vai filtrēšanu, pamatojoties uz biometriskajiem datiem, vai biometrisko datu kategorizēšanu tiesībaizsardzības jomā;
g)
uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky na tento konkrétny účel alebo používanie systémov biometrickej kategorizácie, ktoré jednotlivo kategorizujú fyzické osoby na základe ich biometrických údajov s cieľom odvodiť alebo vyvodiť ich rasu, politické názory, členstvo v odboroch, náboženské alebo filozofické presvedčenie, sexuálny život alebo sexuálnu orientáciu; tento zákaz sa nevzťahuje na žiadne označovanie ani filtrovanie zákonne získaných súborov biometrických údajov, ako sú obrázky, na základe biometrických údajov alebo kategorizácie biometrických údajov v oblasti presadzovania práva;
h)
reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmu izmantošana publiski piekļūstamās vietās tiesībaizsardzības nolūkos, izņemot tad, ja – un tiktāl, cik – tāda izmantošana ir absolūti nepieciešama kādam no šiem mērķiem:
h)
používanie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva, pokiaľ takéto použitie nie je nevyhnutne potrebné na jeden z týchto cieľov:
i)
konkrētu nolaupīšanas, cilvēku tirdzniecības vai cilvēku seksuālas izmantošanas upuru mērķtiecīga meklēšana, kā arī bezvēsts pazudušu personu meklēšana;
i)
cielené pátranie po konkrétnych obetiach únosov, obchodovania s ľuďmi alebo sexuálneho vykorisťovania ľudí, ako aj pátranie po nezvestných osobách;
ii)
konkrēta, būtiska un nenovēršama apdraudējuma fizisku personu dzīvībai vai fiziskai drošībai vai reālu un pašreizēju vai reālu un paredzamu teroristu uzbrukuma draudu novēršana;
ii)
predchádzanie konkrétnemu, závažnému a bezprostrednému ohrozeniu života alebo fyzickej bezpečnosti fyzických osôb alebo skutočnej a existujúcej alebo skutočnej a predvídateľnej hrozbe teroristického útoku;
iii)
par noziedzīga nodarījuma izdarīšanu aizdomās turētas personas atrašanās vietas noteikšana vai personas identificēšana nolūkā veikt kriminālizmeklēšanu vai kriminālvajāšanu vai kriminālsoda izpildi par II pielikumā minētajiem nodarījumiem, par kuriem attiecīgajā dalībvalstī var piemērot brīvības atņemšanas sodu vai ar brīvības atņemšanu saistītu drošības līdzekli, kura maksimālais ilgums ir vismaz četri gadi.
iii)
lokalizácia alebo identifikácia osoby podozrivej zo spáchania trestného činu na účel vedenia vyšetrovania alebo stíhania trestného činu alebo výkonu trestnej sankcie za trestné činy uvedené v prílohe II, za ktoré možno v dotknutom členskom štáte uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky.
Pirmās daļas h) punkts neskar Regulas (ES) 2016/679 9. pantu attiecībā uz biometrisko datu apstrādi nolūkos, kas nav tiesībaizsardzība.
Prvým pododsekom písm. h) nie je dotknutý článok 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 na účely spracúvania biometrických údajov na iné účely ako je presadzovania práva.
2. Reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmu lietošanu publiski piekļūstamās vietās tiesībaizsardzības nolūkos ar kādu no 1. punkta pirmās daļas h) apakšpunktā minētajiem mērķiem ievieš minētajā punktā noteiktajos nolūkos, lai apstiprinātu konkrētas personas identitāti, un tajā ņem vērā šādus elementus:
2. Systémy diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch sa na účely presadzovania práva na dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h) nasadzujú na účely stanovené v uvedenom písmene, len aby sa potvrdila totožnosť špecificky zacieleného jednotlivca, pričom sa zohľadnia tieto skutočnosti:
a)
tās situācijas raksturs, kuras dēļ var notikt tāda lietošana, jo īpaši tā kaitējuma smagums, iespējamība un apmērs, kas tiktu radīts, ja sistēma netiktu lietota;
a)
povaha situácie, ktorá viedla k možnému použitiu, najmä závažnosť, pravdepodobnosť a rozsah ujmy, ktorá by bola spôsobená v prípade nepoužitia systému;
b)
sistēmas lietošanas sekas attiecībā uz visu attiecīgo personu tiesībām un brīvībām, jo īpaši minēto seku smagums, iespējamība un apmērs.
b)
dôsledky použitia systému pre práva a slobody všetkých dotknutých osôb, najmä závažnosť, pravdepodobnosť a rozsah týchto dôsledkov.
Turklāt reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmu lietošana publiski piekļūstamās vietās tiesībaizsardzības nolūkos šā panta 1. punkta pirmās daļas h) apakšpunktā minētajiem mērķiem atbilst nepieciešamiem un samērīgiem aizsardzības pasākumiem un nosacījumiem attiecībā uz lietošanu saskaņā ar valsts tiesību aktiem, kuri atļauj to lietošanu, jo īpaši laika, ģeogrāfisku un personisku ierobežojumu ziņā. Reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmu lietošanu publiski piekļūstamās vietās atļauj vienīgi tad, ja tiesībaizsardzības iestāde ir pabeigusi 27. pantā paredzēto novērtējumu par ietekmi uz pamattiesībām un ir reģistrējusi sistēmu ES datubāzē saskaņā ar 49. pantu. Tomēr pienācīgi pamatotos steidzamos gadījumos šādu sistēmu lietošanu var sākt bez reģistrācijas ES datubāzē ar noteikumu, ka šāda reģistrācija tiek pabeigta bez liekas kavēšanās.
Používanie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva na dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h) tohto článku musí okrem toho byť v súlade s nevyhnutnými a primeranými zárukami a podmienkami týkajúcimi sa tohto používania, a to podľa vnútroštátnych právnych predpisov oprávňujúcich ich použitie, najmä pokiaľ ide o časové, geografické a osobné obmedzenia. Používanie systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch sa povolí len vtedy, ak orgán presadzovania práva dokončil posúdenie vplyvu na základné práva, ako sa stanovuje v článku 27, a zaregistroval systém v databáze Únie podľa článku 49. V riadne odôvodnených naliehavých prípadoch sa však používanie takýchto systémov môže začať bez registrácie v databáze Únie za predpokladu, že sa takáto registrácia dokončí bez zbytočného odkladu.
3. Šā panta 1. punkta pirmās daļas h) apakšpunkta un 2. punkta nolūkos katrai reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmas lietošanai tiesībaizsardzības nolūkos publiski piekļūstamās vietās ir nepieciešama iepriekšēja atļauja, ko izsniegusi tiesu iestāde vai neatkarīga administratīva iestāde, kuras lēmums ir saistošs, tajā dalībvalstī, kurā šo sistēmu paredzēts lietot, un kas izsniegta pēc pamatota pieprasījuma un saskaņā ar sīki izstrādātiem valsts tiesību aktu noteikumiem, kas minēti 5. punktā. Tomēr pienācīgi pamatotā steidzamā gadījumā šādas sistēmas lietošanu var sākt bez atļaujas ar noteikumu, ka šādu atļauju pieprasa bez liekas kavēšanās ne vēlāk kā 24 stundu laikā. Ja šāda atļauja netiek piešķirta, lietošanu nekavējoties pārtrauc un visus datus, kā arī tādas lietošanas rezultātus un iznākumus nekavējoties atmet un dzēš.
3. Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. h) a odseku 2 podlieha každé použitie systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva predchádzajúcemu povoleniu, ktoré udeľuje justičný orgán alebo nezávislý správny orgán, ktorého rozhodnutie je záväzné, členského štátu, v ktorom sa má použitie uskutočniť, vydanému na základe odôvodnenej žiadosti a v súlade s podrobnými pravidlami vnútroštátneho práva uvedenými v odseku 5. V riadne odôvodnenej naliehavej situácii sa však použitie takéhoto systému môže začať bez povolenia za predpokladu, že sa o takéto povolenie požiada bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 24 hodín. Ak sa takéto povolenie zamietne, používanie sa s okamžitou účinnosťou zastaví a všetky údaje, ako aj výsledky a výstupy tohto používania sa okamžite vyradia a vymažú.
Kompetentā tiesu iestāde vai neatkarīga administratīvā iestāde, kuras lēmums ir saistošs, piešķir atļauju tikai tad, ja, pamatojoties uz tai iesniegtiem objektīviem pierādījumiem vai skaidrām norādēm, tā atzīst, ka attiecīgās reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmas lietošana ir nepieciešama un samērīga, lai sasniegtu vienu no 1. punkta pirmās daļas h) apakšpunktā noteiktajiem mērķiem, kas norādīts pieprasījumā, un jo īpaši tā notiek tikai tiktāl, cik tas absolūti nepieciešams laikposma, kā arī ģeogrāfiskā un personiskā tvēruma ziņā. Lemjot par pieprasījumu, minētā iestāde ņem vērā 2. punktā minētos elementus. Nevienu lēmumu, kas personai rada nelabvēlīgas tiesiskas sekas, nevar pieņemt, balstoties vienīgi uz reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmu sniegto iznākumu.
Príslušný justičný orgán alebo nezávislý správny orgán, ktorého rozhodnutie je záväzné, udelí povolenie len vtedy, ak sa na základe objektívnych dôkazov alebo jasných indícií, ktoré mu boli predložené, presvedčí, že použitie predmetného systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase je potrebné a primerané na dosiahnutie niektorého z cieľov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h), ako sa uvádza v žiadosti, a najmä je naďalej obmedzené na to, čo je striktne nevyhnutné, pokiaľ ide o časový a geografický rozsah a rozsah týkajúci sa osobných aspektov. Pri rozhodovaní o žiadosti tento orgán zohľadní skutočnosti uvedené v odseku 2. Žiadne rozhodnutie, ktoré má pre osobu nepriaznivé právne účinky, sa nesmie prijať výlučne na základe výstupu systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase.
4. Neskarot 3. punktu, par katru reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmas lietošanu publiski piekļūstamās vietās tiesībaizsardzības nolūkos paziņo attiecīgajai tirgus uzraudzības iestādei un valsts datu aizsardzības iestādei saskaņā ar 5. punktā minētajiem valsts tiesību aktu noteikumiem. Paziņojumā iekļauj vismaz 6. punktā norādīto informāciju, un tajā neiekļauj sensitīvus operatīvos datus.
4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, každé použitie systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva sa oznámi príslušnému orgánu dohľadu nad trhom a vnútroštátnemu orgánu pre ochranu údajov v súlade s vnútroštátnymi pravidlami uvedenými v odseku 5. Oznámenie obsahuje aspoň informácie uvedené v odseku 6 a neobsahuje citlivé operačné údaje.
5. Dalībvalsts var nolemt paredzēt iespēju pilnīgi vai daļēji atļaut reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmu izmantošanu publiski piekļūstamās vietās tiesībaizsardzības nolūkos, ievērojot ierobežojumus un nosacījumus, kas uzskaitīti 1. punkta pirmās daļas h) apakšpunktā un 2. un 3. punktā. Attiecīgās dalībvalstis savos tiesību aktos nosaka vajadzīgos sīki izstrādātos noteikumus par 3. punktā minēto atļauju pieprasīšanu, izsniegšanu un izmantošanu, kā arī ar tām saistīto attiecīgo uzraudzību un ziņošanu. Minētajos noteikumos arī norāda, attiecībā uz kuriem no 1. punkta pirmās daļas h) apakšpunktā uzskaitītajiem mērķiem – tostarp kuru minētā punkta h) apakšpunkta iii) punktā norādīto noziedzīgo nodarījumu gadījumā – kompetentajām iestādēm var atļaut minētās sistēmas lietot tiesībaizsardzības nolūkos. Dalībvalstis minētos noteikumus paziņo Komisijai ne vēlāk kā 30 dienas pēc to pieņemšanas. Dalībvalstis saskaņā ar Savienības tiesību aktiem var ieviest ierobežojošākus tiesību aktus par biometriskās tālidentifikācijas sistēmu lietošanu.
5. Členský štát sa môže rozhodnúť, že na účely presadzovania práva v rámci obmedzení a za podmienok uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h) a odsekoch 2 a 3 stanoví možnosť úplne alebo čiastočne povoliť používanie systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch. Dotknuté členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia potrebné podrobné pravidlá na podávanie žiadostí o povolenia uvedené v odseku 3, ich vydávanie a výkon, ako aj pre dohľad nad nimi a podávanie správ o nich. V týchto pravidlách sa takisto uvedie, v súvislosti s ktorým z cieľov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h) a s ktorým z trestných činov uvedených v bode iii) uvedeného písmena h) môžu byť príslušné orgány oprávnené používať tieto systémy na účely presadzovania práva. Členské štáty oznámia tieto pravidlá Komisii najneskôr 30 dní po ich prijatí. Členské štáty môžu v súlade s právom Únie zaviesť prísnejšie právne predpisy o používaní systémov diaľkovej biometrickej identifikácie.
6. Dalībvalstu valsts tirgus uzraudzības iestādes un valsts datu aizsardzības iestādes, kurām ir paziņots par reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmas lietošanu publiski piekļūstamās vietās tiesībaizsardzības nolūkos, ievērojot 4. punktu, iesniedz Komisijai gada ziņojumus par šādu lietošanu. Minētajā nolūkā Komisija nodrošina dalībvalstīm un valsts tirgus uzraudzības un datu aizsardzības iestādēm veidni, kurā ietver informāciju par to lēmumu skaitu, kurus attiecībā uz atļaujas pieprasījumiem saskaņā ar 3. punktu pieņēmušas kompetentās tiesu iestādes vai neatkarīga administratīvā iestāde, kuras lēmumi ir saistoši, un par to rezultātiem.
6. Vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom a vnútroštátne orgány pre ochranu údajov členských štátov, ktorým bolo oznámené používanie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva podľa odseku 4, predkladajú Komisii výročné správy o takomto používaní. Na tento účel Komisia poskytne členským štátom a vnútroštátnym orgánom dohľadu nad trhom a orgánom pre ochranu údajov vzor vrátane informácií o počte rozhodnutí prijatých príslušnými justičnými orgánmi alebo nezávislým správnym orgánom, ktorého rozhodnutie je záväzné v nadväznosti na žiadosti o povolenie v súlade s odsekom 3, a o ich výsledku.
7. Komisija publicē gada ziņojumus par reāllaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmas lietošanu publiski piekļūstamās vietās tiesībaizsardzības nolūkos, pamatojoties uz dalībvalstīs agregētiem datiem, kas balstīti uz 6. punktā minētajiem gada ziņojumiem. Minētie gada ziņojumi neietver sensitīvus operatīvos datus par saistītajām tiesībaizsardzības darbībām.
7. Komisia uverejňuje výročné správy o používaní systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva, pričom vychádza zo súhrnných údajov z členských štátov na základe výročných správ uvedených v odseku 6. Tieto výročné správy nesmú obsahovať citlivé operačné údaje o súvisiacich činnostiach v oblasti presadzovania práva.
8. Šis pants neietekmē aizliegumus, ko piemēro, ja MI prakse pārkāpj citus Savienības tiesību aktus.
8. Týmto článkom nie sú dotknuté zákazy, ktoré sa uplatňujú, ak určitá praktika využívajúca AI porušuje iné právne predpisy Únie.
Augsta riska MI sistēmu uzturētāju pienākumi
Povinnosti subjektov nasadzujúcich vysokorizikové systémy AI
1. Augsta riska MI sistēmu uzturētāji veic pienācīgus tehniskos un organizatoriskos pasākumus, lai nodrošinātu, ka viņi šādas sistēmas lieto saskaņā ar sistēmām pievienoto lietošanas instrukciju, ievērojot 3. un 6. punktu.
1. Subjekty nasadzujúce vysokorizikové systémy AI prijmú vhodné technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby používali takéto systémy v súlade s návodom na použitie, ktorý je k nim priložený, a to podľa odsekov 3 a 6.
2. Uzturētāji uztic cilvēka virsvadību fiziskām personām, kurām ir vajadzīgā kompetence, apmācība un pilnvaras, kā arī nepieciešamais atbalsts.
2. Nasadzujúce subjekty pridelia ľudský dohľad fyzickým osobám, ktoré majú potrebnú spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoci, ako aj nevyhnutnú podporu.
3. Šā panta 1. un 2. punktā noteiktie pienākumi neskar citus uzturētāju pienākumus, kas noteikti Savienības vai valsts tiesību aktos, un uzturētāja brīvību organizēt savus resursus un darbības, lai īstenotu nodrošinātāja norādītos cilvēka virsvadības pasākumus.
3. Povinnosťami uvedenými v odsekoch 1 a 2 nie sú dotknuté iné povinnosti nasadzujúceho subjektu vyplývajúce z práva Únie alebo vnútroštátneho práva ani slobodné rozhodovanie nasadzujúceho subjektu pri organizovaní svojich vlastných zdrojov a činností na účely vykonávania opatrení na zabezpečenie ľudského dohľadu, ako ich uviedol poskytovateľ.
4. Neskarot 1. un 2. punktu, ciktāl uzturētājs īsteno kontroli pār ievaddatiem, minētais uzturētājs nodrošina, ka ievaddati ir attiecīgi un pietiekami reprezentatīvi, ņemot vērā augsta riska MI sistēmai paredzēto nolūku.
4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, a pokiaľ má nasadzujúci subjekt kontrolu nad vstupnými údajmi, tento nasadzujúci subjekt zabezpečí, aby vstupné údaje boli relevantné a dostatočne reprezentatívne z hľadiska zamýšľaného účelu vysokorizikového systému AI.
5. Uzturētāji pārrauga augsta riska MI sistēmas darbību, pamatojoties uz lietošanas instrukciju, un attiecīgā gadījumā informē nodrošinātājus saskaņā ar 72. pantu. Ja uzturētājiem ir pamats uzskatīt, ka augsta riska MI sistēmas lietošana saskaņā ar instrukciju var radīt risku 79. panta 1. punkta nozīmē, viņi bez liekas kavēšanās informē nodrošinātāju vai izplatītāju un attiecīgo tirgus uzraudzības iestādi un aptur minētās sistēmas lietošanu. Ja uzturētāji ir identificējuši nopietnu incidentu, viņi par minēto incidentu arī nekavējoties informē vispirms nodrošinātāju un pēc tam importētāju vai izplatītāju un attiecīgās tirgus uzraudzības iestādes. Ja uzturētājs nevar sazināties ar nodrošinātāju, mutatis mutandis piemēro 73. pantu. Šis pienākums neattiecas uz MI sistēmu uzturētāju, kas ir tiesībaizsardzības iestādes, sensitīviem operatīvajiem datiem.
5. Nasadzujúce subjekty monitorujú prevádzku vysokorizikového systému AI na základe návodu na použitie, a ak je to relevantné, informujú poskytovateľov v súlade s článkom 72. Ak majú nasadzujúce subjekty dôvod domnievať sa, že používanie vysokorizikového systému AI v súlade s návodom môže viesť k tomu, že uvedený systém AI predstavuje riziko v zmysle článku 79 ods. 1, bez zbytočného odkladu informujú poskytovateľa alebo distribútora a relevantný orgán dohľadu nad trhom a používanie tohto systému pozastavia. Ak nasadzujúce subjekty zistia závažný incident, bezodkladne o tom najprv informujú poskytovateľa a potom dovozcu alebo distribútora a príslušné orgány dohľadu nad trhom. V prípade, že nasadzujúci subjekt nedokáže poskytovateľa kontaktovať, uplatňuje sa mutatis mutandis článok 73. Táto povinnosť sa nevzťahuje na citlivé operačné údaje subjektov nasadzujúcich systémy AI, ktoré sú orgánmi presadzovania práva.
Attiecībā uz uzturētājiem, kas ir finanšu iestādes, uz kurām attiecas Savienības finanšu pakalpojumu jomas tiesību aktos paredzētās prasības par to iekšējo pārvaldību, kārtību vai procesiem, pirmajā daļā noteikto pārraudzības pienākumu uzskata par izpildītu, ja ir izpildīti noteikumi par iekšējās pārvaldības kārtību, procesiem un mehānismiem, ievērojot attiecīgos tiesību aktus finanšu pakalpojumu jomā.
V prípade nasadzujúcich subjektov, ktoré sú finančnými inštitúciami, na ktoré sa vzťahujú požiadavky týkajúce sa ich vnútornej správy a riadenia, dojednaní alebo postupov podľa práva Únie v oblasti finančných služieb, sa monitorovacia povinnosť stanovená v prvom pododseku považuje za splnenú, ak sú dodržané pravidlá týkajúce sa vnútornej správy a riadenia, postupov a mechanizmov podľa príslušného práva v oblasti finančných služieb.
6. Augsta riska MI sistēmu uzturētāji glabā minētās augsta riska MI sistēmas ģenerētās žurnāldatnes, ciktāl šādas žurnāldatnes ir viņu pārziņā, tādu laikposmu, kas atbilst augsta riska MI sistēmai paredzētajam nolūkam – vismaz sešus mēnešus, ja vien piemērojamajos Savienības vai valsts tiesību aktos, jo īpaši Savienības tiesību aktos par personas datu aizsardzību, nav noteikts citādi.
6. Subjekty nasadzujúce vysokorizikové systémy AI uchovávajú logy automaticky generované týmto vysokorizikovým systémom AI, pokiaľ sú takéto logy pod ich kontrolou, počas obdobia primeraného zamýšľanému účelu vysokorizikového systému AI, a to najmenej šesť mesiacov, ak sa v uplatniteľnom práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, najmä v práve Únie o ochrane osobných údajov nestanovuje inak.
Uzturētāji, kas ir finanšu iestādes, uz kurām attiecas Savienības finanšu pakalpojumu jomas tiesību aktos paredzētās prasības par to iekšējo pārvaldību, kārtību vai procesiem, žurnāldatnes uztur kā daļu no dokumentācijas, kuru glabā, ievērojot attiecīgos Savienības tiesību aktus finanšu pakalpojumu jomā.
Nasadzujúce subjekty, ktoré sú finančnými inštitúciami, a na ktoré sa vzťahujú požiadavky týkajúce sa ich vnútornej správy a riadenia, dojednaní alebo postupov podľa práva Únie v oblasti finančných služieb, uchovávajú logy ako súčasť dokumentácie uchovávanej v súlade s príslušným právom Únie v oblasti finančných služieb.
7. Pirms augsta riska MI sistēmas nodošanas ekspluatācijā vai lietošanas darbavietā uzturētāji, kas ir darba devēji, informē darba ņēmēju pārstāvjus un skartos darba ņēmējus par to, ka uz viņiem attieksies augsta riska MI sistēmas lietošana. Šo informāciju attiecīgā gadījumā sniedz saskaņā ar noteikumiem un procedūrām, kas paredzētas Savienības un valsts tiesību aktos un praksē attiecībā uz darba ņēmēju un viņu pārstāvju informēšanu.
7. Pred uvedením vysokorizikového systému AI do prevádzky alebo používaním na pracovisku nasadzujúce subjekty, ktoré sú zamestnávateľmi, informujú zástupcov pracovníkov a dotknutých pracovníkov o tom, že budú vystavení používaniu vysokorizikového systému AI. Tieto informácie sa v uplatniteľných prípadoch poskytujú v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v práve Únie a vo vnútroštátnom práve a praxi v oblasti informovania pracovníkov a ich zástupcov.
8. Augsta riska MI sistēmu uzturētāji, kas ir publiskas iestādes, vai Savienības iestādes, struktūras, biroji vai aģentūras pilda 49. pantā minētos reģistrācijas pienākumus. Ja šādi uzturētāji konstatē, ka augsta riska MI sistēma, kuru viņi plāno lietot, nav reģistrēta 71. pantā minētajā ES datubāzē, viņi minēto sistēmu nelieto un informē nodrošinātāju vai izplatītāju.
8. Subjekty nasadzujúce vysokorizikové systémy AI, ktoré sú orgánmi verejnej moci alebo inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie, plnia povinnosti týkajúce sa registrácie uvedené v článku 49. Ak nasadzujúce subjekty zistia, že vysokorizikový systém AI, ktorý plánujú používať, nebol zaregistrovaný v databáze Únie uvedenej v článku 71, nepoužívajú tento systém a informujú o tom poskytovateľa alebo distribútora.
9. Attiecīgā gadījumā augsta riska MI sistēmu uzturētāji izmanto saskaņā ar šīs regulas 13. pantu sniegto informāciju, lai izpildītu pienākumu veikt novērtējumu par ietekmi uz datu aizsardzību, kā paredzēts Regulas (ES) 2016/679 35. pantā vai Direktīvas (ES) 2016/680 27. pantā.
9. Na splnenie svojej povinnosti vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa článku 35 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo článku 27 smernice (EÚ) 2016/680 subjekty nasadzujúce vysokorizikové systémy AI podľa okolností využijú informácie poskytnuté podľa článku 13 tohto nariadenia.
10. Neskarot Direktīvu (ES) 2016/680, lai izmeklēšanas ietvaros veiktu personas, kas tiek turēta aizdomās vai ir notiesāta par noziedzīga nodarījuma izdarīšanu, mērķtiecīgu meklēšanu, vēlāklaika biometriskās identifikācijai paredzētas augsta riska MI sistēmas uzturētājs ex-ante vai bez liekas kavēšanās un ne vēlāk kā 48 stundu laikā lūdz tiesu iestādei vai administratīvai iestādei, kuras lēmums ir saistošs un uz ko attiecas tiesas pārbaude, atļauju lietot minēto sistēmu, izņemot gadījumus, kad tā tiek lietota potenciāla aizdomās turamā sākotnējai identifikācijai, pamatojoties uz objektīviem un pārbaudāmiem faktiem, kas ir tieši saistīti ar nodarījumu. Katra lietošana ir ierobežota un attiecas tikai uz to, kas ir absolūti nepieciešams konkrēta noziedzīga nodarījuma izmeklēšanai.
10. Bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2016/680, subjekt nasadzujúci vysokorizikový systém AI na účely následnej diaľkovej biometrickej identifikácie v rámci vyšetrovania v prípade cieleného pátrania po osobe podozrivej zo spáchania trestného činu alebo z tohto dôvodu odsúdenej požiada ex ante alebo bez zbytočného odkladu a najneskôr do 48 hodín o povolenie justičného orgánu alebo správneho orgánu, ktorého rozhodnutie je záväzné a podlieha súdnemu preskúmaniu, o použitie tohto systému, s výnimkou prípadov, keď sa systém používa na počiatočnú identifikáciu potenciálnej podozrivej osoby na základe objektívnych a overiteľných skutočností priamo súvisiacich s trestným činom. Každé použitie sa obmedzuje na to, čo je nevyhnutne potrebné na vyšetrovanie konkrétneho trestného činu.
Ja atļauja, kas pieprasīta, ievērojot pirmo daļu, netiek piešķirta, ar minēto pieprasīto atļauju saistīto vēlāklaika biometriskās identifikācijas sistēmas lietošanu nekavējoties pārtrauc un personas datus, kas saistīti ar tādu augsta riska MI sistēmas lietošanu, par kuru tika lūgta atļauja, dzēš.
Ak sa povolenie požadované podľa prvého pododseku zamietne, používanie systému následnej diaľkovej biometrickej identifikácie súvisiace s týmto požadovaným povolením sa s okamžitou účinnosťou zastaví a osobné údaje súvisiace s používaním vysokorizikového systému AI, pre ktoré sa povolenie žiadalo, sa vymažú.
Nekādā gadījumā šādu vēlāklaika biometriskās identifikācijai paredzētu augsta riska MI sistēmu nelieto tiesībaizsardzības nolūkos nemērķorientētā veidā, bez kādas saistības ar noziedzīgu nodarījumu, kriminālprocesu, reāliem un pašreizējiem vai reāliem un paredzamiem noziedzīga nodarījuma draudiem vai konkrētas pazudušas personas meklēšanu. Nodrošina, ka lēmumu, kas personai rada nelabvēlīgas tiesiskas sekas, tiesībaizsardzības iestādes nevar pieņemt, balstoties vienīgi uz šādu vēlāklaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmu sniegto iznākumu.
Takýto vysokorizikový systém AI na následnú diaľkovú biometrickú identifikáciu sa v žiadnom prípade nepoužíva na účely presadzovania práva necieleným spôsobom, bez akejkoľvek súvislosti s trestným činom, trestným konaním, skutočnou a existujúcou alebo skutočnou a predvídateľnou hrozbou trestného činu alebo pátraním po konkrétnej nezvestnej osobe. Zabezpečí sa, aby orgány presadzovania práva nemohli prijať žiadne rozhodnutie, ktoré má nepriaznivé právne účinky na danú osobu, a to výlučne na základe výstupu takýchto systémov následnej diaľkovej biometrickej identifikácie.
Šis punkts neskar Regulas (ES) 2016/679 9. pantu un Direktīvas (ES) 2016/680 10. pantu attiecībā uz biometrisko datu apstrādi.
Týmto odsekom nie je dotknutý článok 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článok 10 smernice (EÚ) 2016/680 týkajúce sa spracúvania biometrických údajov.
Neatkarīgi no nolūka vai uzturētāja katru šādu augsta riska MI sistēmu lietošanu dokumentē attiecīgā policijas datnē un pēc pieprasījuma dara pieejamu attiecīgajai tirgus uzraudzības iestādei un valsts datu aizsardzības iestādei, izņemot ar tiesībaizsardzību saistītu sensitīvu operatīvo datu izpaušanu. Šī daļa neskar pilnvaras, kas ar Direktīvu (ES) 2016/680 piešķirtas uzraudzības iestādēm.
Bez ohľadu na účel alebo nasadzujúci subjekt sa každé použitie týchto vysokorizikových systémov AI zdokumentuje v príslušnom policajnom spise a na požiadanie sa sprístupní relevantnému orgánu dohľadu nad trhom a vnútroštátnemu orgánu pre ochranu údajov, s výnimkou zverejnenia citlivých operačných údajov týkajúcich sa presadzovania práva. Týmto pododsekom nie sú dotknuté právomoci, ktoré sa smernicou (EÚ) 2016/680 udeľujú orgánom dohľadu.
Uzturētāji iesniedz attiecīgajai tirgus uzraudzības iestādei un valsts datu aizsardzības iestādei gada ziņojumus par gadījumiem, kad tie lietojuši vēlāklaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmas, izņemot ar tiesībaizsardzību saistītu sensitīvu operatīvo datu izpaušanu. Ziņojumus var agregēt, lai vienā operācijā aptvertu vairāk nekā vienu ieviešanu.
Nasadzujúce subjekty predkladajú relevantným orgánom dohľadu nad trhom a vnútroštátnym orgánom pre ochranu údajov výročné správy o ich používaní systémov následnej diaľkovej biometrickej identifikácie s výnimkou zverejňovania citlivých operačných údajov týkajúcich sa presadzovania práva. Správy možno agregovať tak, aby zahŕňali viac ako len jedno nasadenie.
Dalībvalstis saskaņā ar Savienības tiesību aktiem var ieviest ierobežojošākus tiesību aktus par vēlāklaika biometriskās tālidentifikācijas sistēmu lietošanu.
Členské štáty môžu v súlade s právom Únie zaviesť prísnejšie právne predpisy pre používanie systémov následnej diaľkovej biometrickej identifikácie.
11. Neskarot šīs regulas 50. pantu, III pielikumā minēto augsta riska MI sistēmu uzturētāji, kas pieņem lēmumus vai palīdz pieņemt lēmumus saistībā ar fiziskām personām, informē fiziskas personas, ka uz tām attiecas augsta riska MI sistēmas lietošana. Augsta riska MI sistēmām, ko izmanto tiesībaizsardzības nolūkos, piemēro Direktīvas (ES) 2016/680 13. pantu.
11. Bez toho, aby bol dotknutý článok 50 tohto nariadenia, subjekty nasadzujúce vysokorizikové systémy AI uvedené v prílohe III, ktoré prijímajú rozhodnutia alebo pomáhajú pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa fyzických osôb, informujú tieto fyzické osoby o tom, že sa na ne vzťahuje používanie vysokorizikového systému AI. Na vysokorizikové systémy AI používané na účely presadzovania práva sa uplatňuje článok 13 smernice (EÚ) 2016/680.
12. Uzturētāji sadarbojas ar attiecīgajām kompetentajām iestādēm visās darbībās, ko minētās iestādes šīs regulas īstenošanas nolūkā veic saistībā ar augsta riska MI sistēmu.
12. Nasadzujúce subjekty spolupracujú s relevantnými príslušnými orgánmi na každom opatrení, ktoré tieto orgány prijmú v súvislosti s vysokorizikovým systémom AI s cieľom vykonávať toto nariadenie.
Prasības attiecībā uz paziņotajām struktūrām
Požiadavky týkajúce sa notifikovaných osôb
1. Paziņoto struktūru izveido saskaņā ar dalībvalsts valsts tiesību aktiem, un tā ir juridiska persona.
1. Notifikovaná osoba je zriadená podľa vnútroštátneho práva členského štátu a má právnu subjektivitu.
2. Paziņotās struktūras atbilst organizatoriskajām, kvalitātes vadības, resursu un procesa prasībām, kas nepieciešamas to uzdevumu veikšanai, kā arī atbilstīgām kiberdrošības prasībām.
2. Notifikované osoby musia spĺňať požiadavky týkajúce sa organizácie, riadenia kvality, zdrojov a postupov, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh, ako aj náležité požiadavky na kybernetickú bezpečnosť.
3. Paziņoto struktūru uzbūve, pienākumu sadalījums, pārskatu sniegšanas kārtība un darbība nodrošina uzticēšanos paziņoto struktūru sniegumam un veikto atbilstības novērtēšanas darbību rezultātiem.
3. Organizačná štruktúra, rozdelenie zodpovedností, hierarchické vzťahy a fungovanie notifikovaných osôb musia zabezpečiť dôveru v ich konanie a vo výsledky činností posudzovania zhody, ktoré notifikované osoby vykonávajú.
4. Paziņotās struktūras ir neatkarīgas no augsta riska MI sistēmas nodrošinātāja, attiecībā uz kuru tās veic atbilstības novērtēšanas darbības. Paziņotās struktūras ir neatkarīgas arī no citiem operatoriem, kuriem ir ekonomiskā ieinteresētība novērtējamajās augsta riska MI sistēmās, kā arī no visiem nodrošinātāja konkurentiem. Tas neliedz lietot novērtētās augsta riska MI sistēmas, kas ir vajadzīgas atbilstības novērtēšanas struktūras darbībām, vai lietot šādas augsta riska MI sistēmas personīgām vajadzībām.
4. Notifikované osoby musia byť nezávislé od poskytovateľa vysokorizikového systému AI, v súvislosti s ktorým vykonávajú činnosti posudzovania zhody. Notifikované osoby musia byť takisto nezávislé od akéhokoľvek iného prevádzkovateľa, ktorý má na posudzovaných vysokorizikových systémoch AI hospodársky záujem, ako aj od akýchkoľvek konkurentov poskytovateľa. Týmto sa nevylučuje používanie posudzovaných vysokorizikových systémov AI, ktoré sú potrebné na výkon činností orgánu posudzovania zhody, alebo používanie takýchto vysokorizikových systémov AI na osobné účely.
5. Ne atbilstības novērtēšanas struktūra, tās augstākā līmeņa vadība, ne darbinieki, kas atbild par tai paredzēto atbilstības novērtēšanas uzdevumu veikšanu, nav tieši iesaistīti augsta riska MI sistēmu projektēšanā, izstrādē, tirdzniecībā vai lietošanā un nepārstāv minētajās darbībās iesaistītas personas. Viņi neiesaistās darbībās, kas varētu būt konfliktā ar viņu spriedumu neatkarību vai godprātību saistībā ar atbilstības novērtēšanas darbībām, attiecībā uz kurām viņi ir paziņotā struktūra. Tas jo īpaši attiecas uz konsultāciju pakalpojumiem.
5. Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment ani zamestnanci zodpovední za vykonávanie jeho úloh posudzovania zhody nesmú byť priamo zapojení do dizajnovania, vývoja, uvádzania na trh alebo používania vysokorizikových systémov AI, ani nesmú zastupovať strany zapojené do týchto činností. Nesmú sa podieľať na žiadnej činnosti, ktorá by mohla ovplyvniť nezávislosť ich úsudku alebo bezúhonnosť vo vzťahu k činnostiam posudzovania zhody, na ktorých vykonávanie sú notifikované. Platí to najmä pre poradenské služby.
6. Paziņotās struktūras ir organizētas un darbojas tā, lai nodrošinātu savu darbību neatkarību, objektivitāti un neitralitāti. Paziņotās struktūras dokumentē un ievieš struktūru un procedūras, kas vajadzīgas, lai garantētu objektivitāti un veicinātu un piemērotu objektivitātes principus attiecībā uz visu to organizāciju, personālu un novērtēšanas darbībām.
6. Notifikované osoby musia mať takú organizačnú štruktúru a fungovať tak, aby sa zaručila nezávislosť, objektivita a nestrannosť ich činností. Notifikované osoby zdokumentujú a zavedú štruktúru a postupy, ktorými sa zaručí nestrannosť a ktorými sa presadzujú a uplatňujú zásady nestrannosti v celej ich organizačnej štruktúre, u všetkých zamestnancov a pri všetkých činnostiach posudzovania.
7. Paziņotās struktūras ievieš dokumentētas procedūras, lai nodrošinātu, ka to personāls, komitejas, meitasuzņēmumi, apakšuzņēmēji un jebkura saistītā struktūra vai ārējo struktūru darbinieki saskaņā ar 78. pantu ievēro tās informācijas konfidencialitāti, kas nonāk viņu rīcībā, veicot atbilstības novērtēšanas darbības, izņemot gadījumus, kad tās izpaušana tiek prasīta tiesību aktos. Paziņoto struktūru personālam ir pienākums ievērot dienesta noslēpumu attiecībā uz visu informāciju, kas iegūta, veicot šajā regulā paredzētos uzdevumus, izņemot attiecībā uz tās dalībvalsts paziņojošajām iestādēm, kurā tiek veiktas viņu darbības.
7. Notifikované osoby zavedú zdokumentované postupy, ktorými sa zabezpečí, aby ich zamestnanci, výbory, dcérske spoločnosti, subdodávatelia a akýkoľvek pridružený subjekt alebo zamestnanci externých subjektov zachovávali v súlade s článkom 78 dôvernosť informácií, ktoré získajú počas vykonávania činností posudzovania zhody, s výnimkou prípadov, keď sa zverejnenie týchto informácií vyžaduje podľa zákona. Zamestnanci notifikovaných osôb sú povinní zachovávať služobné tajomstvo vo vzťahu k všetkým informáciám, ktoré získali pri vykonávaní svojich úloh podľa tohto nariadenia; táto povinnosť sa neuplatňuje vo vzťahu k notifikujúcim orgánom členského štátu, v ktorom sa ich činnosti vykonávajú.
8. Paziņotajām struktūrām ir procedūras darbību veikšanai, kurās pienācīgi ņem vērā nodrošinātāja lielumu, nozari, kurā tas darbojas, struktūru un attiecīgās MI sistēmas sarežģītības pakāpi.
8. Na vykonávanie činností majú notifikované osoby postupy, pri ktorých sa náležite zohľadňuje veľkosť poskytovateľa, odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, jeho štruktúra a stupeň zložitosti dotknutého systému AI
9. Paziņotajām struktūrām ir pienācīgi apdrošināta civiltiesiskā atbildība attiecībā uz savām atbilstības novērtēšanas darbībām, ja vien dalībvalsts, kurā tās ir iedibinātas, neuzņemas atbildību saskaņā ar šīs valsts tiesību aktiem vai ja dalībvalsts pati tieši neatbild par atbilstības novērtēšanu.
9. Notifikované osoby v súvislosti so svojimi činnosťami posudzovania zhody uzavrú primerané poistenie zodpovednosti, ak na seba v súlade s vnútroštátnym právom neprevzal zodpovednosť členský štát, v ktorom sú usadené, alebo ak za posudzovanie zhody nezodpovedá priamo tento samotný členský štát.
10. Paziņotās struktūras spēj veikt visus uzdevumus, kas tām noteikti šajā regulā, ar visaugstāko profesionālo godaprātu un nepieciešamo kompetenci konkrētajā jomā, neatkarīgi no tā, vai šos uzdevumus veic paziņotās struktūras pašas vai cita persona to uzdevumā un atbildībā.
10. Všetky úlohy, ktoré im prináležia podľa tohto nariadenia, musia byť notifikované osoby spôsobilé vykonávať na najvyššej úrovni profesijnej bezúhonnosti a s náležitou odbornou spôsobilosťou v danej oblasti bez ohľadu na to, či tieto úlohy vykonávajú samotné notifikované osoby alebo sa vykonávajú v ich mene a na ich zodpovednosť.
11. Paziņotajām struktūrām ir pietiekamas iekšējās kompetences, lai tās varētu efektīvi izvērtēt uzdevumus, ko to vārdā veic ārējās personas. Paziņotajai struktūrai ir pastāvīgi pieejams pietiekams administratīvais, tehniskais, juridiskais un zinātniskais personāls, kam ir pieredze un zināšanas par attiecīgajiem MI sistēmu veidiem, datiem un datošanu, kā arī par 2. iedaļā noteiktajām prasībām.
11. Notifikované osoby musia byť na internej úrovni dostatočne spôsobilé, aby boli schopné hodnotiť úlohy, ktoré v ich mene vykonávajú externé subjekty. Notifikovaná osoba musí mať trvale k dispozícii dostatočný počet administratívnych, technických, právnických a vedeckých pracovníkov, ktorí majú skúsenosti a vedomosti týkajúce sa relevantných typov systémov AI, údajov a výpočtov údajov, ako aj požiadaviek stanovených v oddiele 2.
12. Paziņotās struktūras piedalās 38. pantā minētajās koordinācijas darbībās. Tās arī tiešā veidā piedalās vai ir pārstāvētas Eiropas standartizācijas organizācijās, vai nodrošina, ka ir informētas un regulāri atjaunina zināšanas par attiecīgajiem standartiem.
12. Notifikované osoby sa zúčastňujú na koordinačných činnostiach uvedených v článku 38. Takisto sa priamo zúčastňujú na činnosti európskych normalizačných organizácií alebo sú v nich zastúpené, alebo zabezpečia, aby boli nepretržite informované o aktuálnom stave príslušných noriem.
1. Paziņojošā iestāde, izmantojot 30. panta 2. punktā minēto elektronisko paziņošanas rīku, paziņo Komisijai un pārējām dalībvalstīm par visām attiecīgām izmaiņām paziņojumā par paziņoto struktūru.
1. Notifikujúci orgán oznamuje Komisii a ostatným členským štátom všetky relevantné zmeny týkajúce sa notifikácie notifikovanej osoby prostredníctvom elektronického nástroja notifikácie uvedeného v článku 30 ods. 2.
2. Procedūras, kas noteiktas 29. un 30. pantā, piemēro gadījumos, kad tiek paplašināts paziņojuma tvērums.
2. Postupy stanovené v článkoch 29 a 30 sa uplatňujú na rozširovanie rozsahu notifikácie.
Ja paziņojumā tiek izdarītas citas izmaiņas, kuras nav tā tvēruma paplašināšana, piemēro 3. līdz 9. punktos noteiktās procedūras.
V prípade iných zmien notifikácie, ako je rozšírenie jej rozsahu, sa uplatňujú postupy stanovené v odsekoch 3 až 9.
3. Ja paziņotā struktūra nolemj pārtraukt savas atbilstības novērtēšanas darbības, tā pēc iespējas drīz un plānotas pārtraukšanas gadījumā – vismaz vienu gadu pirms savu darbību pārtraukšanas informē paziņojošo iestādi un attiecīgos nodrošinātājus. Paziņotās struktūras sertifikāti var palikt derīgi deviņus mēnešus ilgu laikposmu pēc paziņotās struktūras darbību pārtraukšanas ar nosacījumu, ka kāda cita paziņotā struktūra ir rakstiski apliecinājusi, ka tā uzņemsies pienākumus attiecībā uz augsta riska MI sistēmām, uz kurām attiecas minētie sertifikāti. Pēdējā minētā paziņotā struktūra līdz tāda deviņu mēnešu laikposma beigām pabeidz skarto augsta riska MI sistēmu pilnīgu novērtēšanu pirms jaunu sertifikātu izdošanas minētajām sistēmām. Ja paziņotā struktūra savu darbību ir pārtraukusi, paziņojošā iestāde izraudzīšanos atsauc.
3. Ak sa notifikovaná osoba rozhodne ukončiť svoje činnosti posudzovania zhody, čo najskôr to oznámi notifikujúcemu orgánu a dotknutým poskytovateľom a v prípade plánovaného ukončenia svojich činností aspoň jeden rok pred ich ukončením. Certifikáty notifikovanej osoby môžu zostať v platnosti na obdobie deviatich mesiacov po ukončení činností notifikovanej osoby pod podmienkou, že ďalšia notifikovaná osoba písomne potvrdí, že prevezme zodpovednosť za vysokorizikové systémy AI, na ktoré sa tieto certifikáty vzťahujú. Notifikovaná osoba, ktorá prevzala zodpovednosť za vysokorizikové systémy AI, dokončí úplné posúdenie dotknutých vysokorizikových systémov AI do konca uvedenej deväťmesačnej lehoty pred vydaním nového certifikátu pre tieto systémy. Ak notifikovaná osoba ukončila svoju činnosť, notifikujúci orgán určenie zruší.
4. Ja paziņojošajai iestādei ir pietiekams pamats uzskatīt, ka paziņotā struktūra vairs neatbilst 31. pantā noteiktajām prasībām vai ka tā nepilda savus pienākumus, paziņojošā iestāde nekavējoties ar vislielāko rūpību izskata šo jautājumu. Šajā sakarā tā informē attiecīgo paziņoto struktūru par celtajiem iebildumiem un dod tai iespēju darīt zināmu savu viedokli. Ja paziņojošā iestāde secina, ka paziņotā struktūra vairs neatbilst 31. pantā noteiktajām prasībām vai ka tā nepilda savus pienākumus, paziņojošā iestāde attiecīgi ierobežo, aptur vai atsauc izraudzīšanos, atkarībā no tā, cik nopietna ir neatbilstība minētajām prasībām vai minēto pienākumu nepildīšana. Tā nekavējoties attiecīgi informē Komisiju un pārējās dalībvalstis.
4. Ak má notifikujúci orgán dostatočný dôvod domnievať sa, že notifikovaná osoba už nespĺňa požiadavky stanovené v článku 31 alebo že si neplní svoje povinnosti, notifikujúci orgán túto záležitosť bezodkladne čo najdôkladnejšie prešetrí. V tejto súvislosti informuje dotknutú notifikovanú osobu o vznesených námietkach a poskytne jej možnosť na vyjadrenie stanoviska. Ak notifikujúci orgán dospeje k záveru, že notifikovaná osoba už nespĺňa požiadavky stanovené v článku 31 alebo že si neplní svoje povinnosti, podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo zruší určenie v závislosti od závažnosti neplnenia týchto požiadaviek alebo povinností. Okamžite o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.
5. Ja paziņotās struktūras izraudzīšanās ir apturēta, ierobežota vai pilnīgi vai daļēji atsaukta, tā 10 dienu laikā informē attiecīgos nodrošinātājus.
5. Ak je určenie notifikovanej osoby pozastavené, obmedzené alebo úplne či čiastočne zrušené, notifikovaná osoba o tom do 10 dní informuje dotknutých poskytovateľov.
6. Ja izraudzīšanās tiek ierobežota, apturēta vai atsaukta, paziņojošā iestāde veic attiecīgos pasākumus, lai nodrošinātu, ka attiecīgās paziņotās struktūras datnes tiek glabātas, un pēc pieprasījuma darītu tās pieejamas paziņojošajām iestādēm citās dalībvalstīs un tirgus uzraudzības iestādēm.
6. V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia určenia notifikujúci orgán prijme vhodné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa dokumentácia príslušnej notifikovanej osoby uchovávala, a na požiadanie ju sprístupní notifikujúcim orgánom v iných členských štátoch a orgánom dohľadu nad trhom.
7. Ja izraudzīšanos ierobežo, aptur vai atsauc, paziņojošā iestāde:
7. V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia určenia notifikujúci orgán:
a)
novērtē ietekmi uz sertifikātiem, ko izdevusi paziņotā struktūra;
a)
posudzuje vplyv na certifikáty vydané notifikovanou osobou;
b)
triju mēnešu laikā pēc tam, kad tā ir paziņojusi par izmaiņām saistībā ar izraudzīšanos, Komisijai un pārējām dalībvalstīm iesniedz ziņojumu par saviem konstatējumiem;
b)
predkladá Komisii a ostatným členským štátom správu o svojich zisteniach do troch mesiacov po oznámení zmien určenia;
c)
prasa paziņotajai struktūrai saprātīgā laikposmā, kuru nosaka iestāde, apturēt vai atsaukt jebkādus neatbilstīgi izdotus sertifikātus, lai nodrošinātu tirgū esošo augsta riska MI sistēmu nepārtrauktu atbilstību;
c)
požaduje od notifikovanej osoby, aby v primeranej lehote, ktorú tento orgán stanoví, pozastavila alebo stiahla všetky certifikáty, ktoré boli vydané neoprávnene, s cieľom zaistiť pokračujúcu zhodu vysokorizikových systémov AI na trhu;
d)
informē Komisiju un dalībvalstis par sertifikātiem, kurus tā ir pieprasījusi apturēt vai atsaukt;
d)
informuje Komisiu a členské štáty o certifikátoch, ktorých pozastavenie alebo stiahnutie požaduje;
e)
sniedz tās dalībvalsts valsts kompetentajām iestādēm, kurā ir nodrošinātāja juridiskā adrese, visu attiecīgo informāciju par sertifikātiem, kurus tā ir pieprasījusi apturēt vai atsaukt; minētā iestāde vajadzības gadījumā veic pienācīgos pasākumus, lai izvairītos no potenciāla riska veselībai, drošībai vai pamattiesībām.
e)
poskytne vnútroštátnym príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má poskytovateľ registrované miesto podnikania, všetky relevantné informácie o certifikátoch, v prípade ktorých požiadal o pozastavenie alebo stiahnutie; ak je to potrebné na zabránenie potenciálnemu riziku pre zdravie, bezpečnosť alebo základné práva, uvedený orgán prijme primerané opatrenia.
8. Izņemot neatbilstīgi izdotus sertifikātus un gadījumus, kad izraudzīšanās ir apturēta vai ierobežota, sertifikāti paliek derīgi kādos no šādiem apstākļiem:
8. S výnimkou certifikátov, ktoré boli vydané neoprávnene, a prípadov, keď bolo určenie pozastavené alebo obmedzené, zostávajú certifikáty platné za jednej z týchto okolností:
a)
paziņojošā iestāde viena mēneša laikā pēc apturēšanas vai ierobežošanas ir apliecinājusi, ka saistībā ar sertifikātiem, kurus skar apturēšana vai ierobežošana, nepastāv risks veselībai, drošībai vai pamattiesībām, un paziņojošā iestāde ir izstrādājusi grafiku darbībām, ar kurām labot apturēšanas vai ierobežošanas iemeslus; vai
a)
notifikujúci orgán do jedného mesiaca od pozastavenia alebo obmedzenia potvrdil, že vo vzťahu k certifikátom, na ktoré sa pozastavenie alebo obmedzenie vzťahuje, neexistuje riziko pre zdravie, bezpečnosť ani základné práva, a navrhol harmonogram opatrení, ktoré povedú k zrušeniu pozastavenia alebo obmedzenia, alebo
b)
paziņojošā iestāde ir apliecinājusi, ka apturēšanas vai ierobežošanas laikā netiks izdoti, grozīti vai atkārtoti izdoti nekādi ar apturēšanu saistīti sertifikāti, un tā norāda, vai paziņotajai struktūrai ir spējas turpināt pārraudzību un saglabāt atbildību par spēkā esošajiem izdotajiem sertifikātiem apturēšanas vai ierobežošanas laikposmā; ja paziņojošā iestāde lemj, ka paziņotajai struktūrai nav spēju uzturēt spēkā esošos izdotos sertifikātus, tās sistēmas nodrošinātājs, uz kuru attiecas sertifikāts, trīs mēnešu laikā pēc apturēšanas vai ierobežošanas rakstiski apliecina tās dalībvalsts valsts kompetentajām iestādēm, kurā ir tā juridiskā adrese, ka cita kvalificēta paziņotā struktūra pagaidu kārtā uzņemas paziņotās struktūras funkcijas, lai pārraudzītu un saglabātu atbildību par sertifikātiem apturēšanas vai ierobežošanas laikposmā.
b)
notifikujúci orgán potvrdil, že sa počas pozastavenia alebo obmedzenia nebudú vydávať, meniť ani opätovne vydávať žiadne certifikáty, a uvedie, či je notifikovaná osoba spôsobilá naďalej monitorovať existujúce certifikáty vydané na obdobie pozastavenia alebo obmedzenia a zodpovedať za ne; ak notifikujúci orgán zistí, že notifikovaná osoba nie je spôsobilá podporovať existujúce vydané certifikáty, poskytovateľ systému, na ktorý sa certifikát vzťahuje, písomne potvrdí vnútroštátnym príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má registrované miesto podnikania, do troch mesiacov od pozastavenia alebo obmedzenia, že iná kvalifikovaná notifikovaná osoba dočasne preberá funkcie notifikovanej osoby v oblasti monitorovania certifikátov a zostáva za ne zodpovedná počas obdobia pozastavenia alebo obmedzenia.
9. Izņemot neatbilstīgi izdotus sertifikātus un gadījumus, kad izraudzīšanās ir atsaukta, sertifikāti paliek derīgi uz deviņu mēnešu laikposmu šādos apstākļos:
9. S výnimkou certifikátov, ktoré boli vydané neoprávnene, a zrušenia určenia zostávajú certifikáty platné počas obdobia deviatich mesiacov za týchto okolností:
a)
tās dalībvalsts valsts kompetentā iestāde, kurā ir sertifikātā aptvertās augsta riska MI sistēmas nodrošinātāja juridiskā adrese, ir apliecinājusi, ka saistībā ar attiecīgajām augsta riska MI sistēmām nepastāv risks veselībai, drošībai vai pamattiesībām; un
a)
vnútroštátny príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poskytovateľ vysokorizikového systému AI, na ktorý sa vzťahuje certifikát, registrované miesto podnikania, potvrdil, že v súvislosti s dotknutými vysokorizikovými systémami AI neexistuje žiadne riziko pre zdravie, bezpečnosť alebo základné práva, a
b)
cita paziņotā struktūra ir rakstiski apliecinājusi, ka tā nekavējoties uzņemsies atbildību par minēto MI sistēmu novērtēšanu, un pabeidz novērtēšanu divpadsmit mēnešu laikā pēc izraudzīšanās atsaukšanas.
b)
iná notifikovaná osoba písomne potvrdila, že okamžite prevezme zodpovednosť za uvedené systémy AI a dokončí svoje posúdenie do 12 mesiacov od zrušenia určenia.
Pirmajā daļā minētajos apstākļos tās dalībvalsts valsts kompetentā iestāde, kurā ir sertifikātā aptvertās sistēmas nodrošinātāja juridiskā adrese, var pagarināt sertifikātu pagaidu derīgumu uz papildu trīs mēnešu laikposmiem, kuri kopumā nepārsniedz 12 mēnešus.
Za okolností uvedených v prvom pododseku môže vnútroštátny príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poskytovateľ systému, na ktorý sa certifikát vzťahuje, svoje miesto podnikania, predĺžiť obdobie prechodnej platnosti certifikátov na ďalšie obdobia troch mesiacov, ktoré celkovo neprekročia obdobie 12 mesiacov.
Valsts kompetentā iestāde vai paziņotā struktūra, kas uzņemas tās paziņotās struktūras funkcijas, kuru skar izraudzīšanās izmaiņas, par to nekavējoties informē Komisiju, pārējās dalībvalstis un citas paziņotās struktūras.
Vnútroštátny príslušný orgán alebo notifikovaná osoba preberajúca úlohy notifikovanej osoby, ktorej sa týka zmena určenia, o tom bezodkladne informuje Komisiu, ostatné členské štáty a ostatné notifikované osoby.
1. Attiecībā uz augsta riska MI sistēmām, kas uzskaitītas III pielikuma 1. punktā, ja nodrošinātājs, apliecinot augsta riska MI sistēmas atbilstību 2. iedaļā noteiktajām prasībām, ir piemērojis 40. pantā minētos saskaņotos standartus vai, attiecīgā gadījumā, 41. pantā minētās kopīgās specifikācijas, nodrošinātājs izvēlas vienu no šīm atbilstības novērtēšanas procedūrām, kas balstītas uz:
1. Ak poskytovateľ pri preukazovaní súladu vysokorizikového systému AI uvedeného v prílohe III bode 1 s požiadavkami stanovenými v oddiele 2 uplatnil harmonizované normy uvedené v článku 40, alebo v relevantnom prípade spoločné špecifikácie uvedené v článku 41, rozhodne sa pre jeden z týchto postupov posudzovania zhody založený na:
a)
VI pielikumā minēto iekšējo kontroli; vai
a)
vnútornej kontrole uvedenej v prílohe VI, alebo
b)
VII pielikumā minēto kvalitātes vadības sistēmas un tehniskās dokumentācijas novērtēšanu, iesaistot paziņoto struktūru.
b)
posudzovaní systému riadenia kvality a posudzovaní technickej dokumentácie so zapojením notifikovanej osoby podľa prílohy VII.
Apliecinot augsta riska MI sistēmas atbilstību 2. iedaļā noteiktajām prasībām, nodrošinātājs ievēro VII pielikumā noteikto atbilstības novērtēšanas procedūru, ja:
Pri preukazovaní súladu vysokorizikového systému AI s požiadavkami stanovenými v oddiele 2 poskytovateľ dodržiava postup posudzovania zhody stanovený v prílohe VII, ak:
a)
40. pantā minētie saskaņotie standarti nepastāv un 41. pantā minētās kopīgās specifikācijas nav pieejamas;
a)
harmonizované normy uvedené v článku 40 neexistujú a spoločné špecifikácie uvedené v článku 41 nie sú k dispozícii;
b)
nodrošinātājs saskaņoto standartu nav piemērojis vai ir piemērojis tikai tā daļu;
b)
poskytovateľ harmonizovanú normu neuplatnil alebo ju uplatnil len čiastočne;
c)
a) apakšpunktā minētās kopīgās specifikācijas pastāv, bet nodrošinātājs tās nav piemērojis;
c)
spoločné špecifikácie uvedené v písmene a) existujú, ale poskytovateľ ich neuplatnil;
d)
viens vai vairāki no a) apakšpunktā minētajiem saskaņotajiem standartiem ir publicēti ar ierobežojumu, un tikai attiecībā uz to standarta daļu, uz kuru attiecas ierobežojums.
d)
jedna alebo viaceré harmonizované normy uvedené v písmene a) boli uverejnené s obmedzením a len pre tú časť normy, ktorá bola obmedzená.
VII pielikumā minētās atbilstības novērtēšanas procedūras nolūkos nodrošinātājs var izvēlēties jebkuru no paziņotajām struktūrām. Tomēr, ja augsta riska MI sistēmu paredzēts nodot ekspluatācijā tiesībaizsardzības, imigrācijas vai patvēruma iestādēm vai Savienības iestādēm, struktūrām, birojiem vai aģentūrām, kā paziņotā struktūra darbojas tirgus uzraudzības iestāde, kas minēta, attiecīgi, 74. panta 8. vai 9. punktā.
Na účely postupu posudzovania zhody uvedeného v prílohe VII si poskytovateľ môže vybrať ktorúkoľvek z notifikovaných osôb. Ak však majú vysokorizikový systém AI uviesť do prevádzky orgány presadzovania práva, imigračné alebo azylové orgány, alebo inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, ako notifikovaná osoba koná orgán dohľadu nad trhom uvedený v článku 74 ods. 8 alebo 9.
2. Attiecībā uz augsta riska MI sistēmām, kas minētas III pielikuma 2. līdz 8. punktā, nodrošinātāji ievēro VI pielikumā minēto atbilstības novērtēšanas procedūru uz iekšējās kontroles pamata, kas neparedz paziņotās struktūras iesaistīšanos.
2. V prípade vysokorizikových systémov AI uvedených v prílohe III bodoch 2 až 8 poskytovatelia dodržiavajú postup posudzovania zhody na základe vnútornej kontroly uvedený v prílohe VI, v ktorom sa nestanovuje zapojenie notifikovanej osoby.
3. Attiecībā uz augsta riska MI sistēmām, uz kurām attiecas I pielikuma A iedaļā uzskaitītie Savienības saskaņošanas tiesību akti, nodrošinātājs ievēro attiecīgu atbilstības novērtēšanas procedūru, kā prasīts minētajos tiesību aktos. Uz minētajām augsta riska MI sistēmām attiecas šīs nodaļas 2. iedaļā noteiktās prasības, un tās ir daļa no minētās novērtēšanas. Piemēro arī VII pielikuma 4.3., 4.4., 4.5. punktu un 4.6. punkta piekto daļu.
3. V prípade vysokorizikových systémov AI, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe I oddiele A, poskytovateľ dodržiava príslušný postup posudzovania zhody, ako sa vyžaduje v uvedených právnych aktoch. Na uvedené vysokorizikové systémy AI sa vzťahujú požiadavky stanovené v oddiele 2 tejto kapitoly a sú súčasťou tohto posúdenia. Uplatňuje sa aj príloha VII body 4.3, 4.4, 4.5 a bod 4.6 piaty odsek.
Paziņotajām struktūrām, kuras paziņotas, kā paredzēts minētajos tiesību aktos, tādas novērtēšanas nolūkos ir tiesības kontrolēt augsta riska MI sistēmu atbilstību 2. iedaļā noteiktajām prasībām, ar noteikumu, ka minēto paziņoto struktūru atbilstība prasībām, kuras noteiktas 31. panta 4., 5., 10. un 11. punktā, ir novērtēta saistībā ar paziņošanas procedūru, kas paredzēta minētajos tiesību aktos.
Na účely uvedeného posúdenia sú notifikované osoby, ktoré boli notifikované podľa uvedených právnych aktov, oprávnené kontrolovať súlad vysokorizikových systémov AI s požiadavkami stanovenými v oddiele 2 za predpokladu, že v rámci postupu notifikácie podľa uvedených právnych aktov sa posúdil súlad týchto notifikovaných osôb s požiadavkami stanovenými v článku 31 ods. 4, 5, 10 a 11.
Ja tiesību akts, kas uzskaitīts I pielikuma A iedaļā, ļauj produkta ražotājam atteikties no trešās personas veiktas atbilstības novērtēšanas, ar noteikumu, ka šis ražotājs ir piemērojis visus saskaņotos standartus, kas aptver visas attiecīgās prasības, minētais ražotājs var izmantot šo iespēju tikai tad, ja tas ir piemērojis arī saskaņotos standartus vai, attiecīgā gadījumā, 41. pantā minētās kopīgās specifikācijas, kas attiecas uz šīs nodaļas 2. iedaļā noteiktajām prasībām.
Ak právny akt uvedený v prílohe I oddiele A umožňuje výrobcovi výrobku neuplatňovať posudzovanie zhody treťou stranou za predpokladu, že uplatnil všetky harmonizované normy vzťahujúce sa na všetky príslušné požiadavky, môže tento výrobca využiť túto možnosť len vtedy, ak uplatnil aj harmonizované normy alebo v relevantnom prípade spoločné špecifikácie uvedené v článku 41, ktoré sa vzťahujú na všetky požiadavky stanovené v oddiele 2 tejto kapitoly.
4. Augsta riska MI sistēmas, kam jau ir veikta atbilstības novērtēšanas procedūra, pakļauj jaunai atbilstības novērtēšanas procedūrai būtiskas modifikācijas gadījumā neatkarīgi no tā, vai modificēto sistēmu paredzēts izplatīt tālāk jeb vai to turpinās lietot pašreizējais uzturētājs.
4. V prípade, že dôjde k podstatnej zmene vysokorizikových systémov AI, ktoré už prešli postupom posudzovania zhody, podrobia sa novému postupu posudzovania zhody, a to bez ohľadu na to, či je zmenený systém určený na ďalšiu distribúciu alebo či ho ďalej používa súčasný nasadzujúci subjekt.
Attiecībā uz augsta riska MI sistēmām, kuras pēc laišanas tirgū vai nodošanas ekspluatācijā turpina mācīties, tādas izmaiņas augsta riska MI sistēmā un tās veiktspējā, ko sākotnējās atbilstības novērtēšanas brīdī ir iepriekš noteicis nodrošinātājs un kas ir norādītas informācijā, kura ietverta tehniskajā dokumentācijā, kas minēta IV pielikuma 2. punkta f) apakšpunktā, nav būtiskas modifikācijas.
V prípade vysokorizikových systémov AI, ktoré sa po uvedení na trh alebo do prevádzky ďalej učia, nepredstavujú podstatnú zmenu tie zmeny vysokorizikového systému AI a jeho výkonnosti, ktoré poskytovateľ určil vopred v čase počiatočného posudzovania zhody a ktoré sú zahrnuté v informáciách obsiahnutých v technickej dokumentácii uvedenej v prílohe IV bode 2 písm. f).
5. Komisija tiek pilnvarota pieņemt deleģētos aktus saskaņā ar 97. pantu, lai grozītu VI un VII pielikumu, tos atjauninot, ņemot vērā tehnikas attīstību.
5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 97 na účely zmeny príloh VI a VII ich aktualizáciou vzhľadom na technický pokrok.
6. Komisija tiek pilnvarota pieņemt deleģētos aktus saskaņā ar 97. pantu, lai grozītu šā panta 1. un 2. punktu nolūkā uz III pielikuma 2. līdz 8. punktā minētajām augsta riska MI sistēmām attiecināt VII pielikumā minēto atbilstības novērtēšanas procedūru vai tās daļas. Komisija pieņem šādus deleģētos aktus, ņemot vērā tādas atbilstības novērtēšanas procedūras efektivitāti, kuras pamatā ir VI pielikumā minētā iekšējā kontrole, lai novērstu vai samazinātu šādu sistēmu radītos riskus attiecībā uz veselību un drošību, un pamattiesību aizsardzība, kā arī pienācīgu spēju un resursu pieejamība paziņoto struktūru starpā.
6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 97 na účely zmeny odsekov 1 a 2 tohto článku s cieľom podrobiť vysokorizikové systémy AI uvedené v prílohe III bodoch 2 až 8 postupu posudzovania zhody uvedenému v prílohe VII alebo jeho častiam. Pri prijímaní takýchto delegovaných aktov Komisia zohľadní účinnosť postupu posudzovania zhody na základe vnútornej kontroly uvedeného v prílohe VI pri predchádzaní alebo minimalizácii rizík pre zdravie, bezpečnosť a ochranu základných práv, ktoré takéto systémy predstavujú, ako aj dostupnosť primeraných kapacít a zdrojov notifikovaných osôb.
Dažu MI sistēmu nodrošinātāju un uzturētāju pienākums nodrošināt pārredzamību
Povinnosti v oblasti transparentnosti pre poskytovateľov a nasadzujúce subjekty určitých systémov AI
1. Nodrošinātāji nodrošina, ka MI sistēmas, kas paredzētas tiešai mijiedarbībai ar fiziskām personām, projektē un izstrādā tā, lai attiecīgās fiziskās personas tiktu informētas par to, ka tās mijiedarbojas ar MI sistēmu, ja vien tas nav pašsaprotams no tādas fiziskas personas viedokļa, kura ir samērā labi informēta, vērīga un apdomīga, ņemot vērā apstākļus un lietošanas kontekstu. Šis pienākums neattiecas uz MI sistēmām, kuras ir likumiski atļautas noziedzīgu nodarījumu atklāšanai, novēršanai, izmeklēšanai vai kriminālvajāšanai, ievērojot atbilstošus trešo personu tiesību un brīvību aizsardzības pasākumus, ja vien minētās sistēmas nav pieejamas sabiedrībai ziņošanai par noziedzīgu nodarījumu.
1. Poskytovatelia zabezpečia, aby systémy AI určené na priamu interakciu s fyzickými osobami boli dizajnované a vyvinuté tak, aby boli dotknuté fyzické osoby informované o tom, že interagujú so systémom AI, pokiaľ to nie je zrejmé z hľadiska fyzickej osoby, ktorá je primerane informovaná, pozorná a obozretná, pričom sa prihliada na okolnosti a kontext používania. Táto povinnosť sa nevzťahuje na systémy AI, ktoré sa podľa zákona môžu používať na odhaľovanie, prevenciu, vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov, a to s výhradou primeraných záruk ochrany práv a slobôd tretích strán, pokiaľ tieto systémy nie sú sprístupnené verejnosti na oznamovanie trestných činov.
2. MI sistēmu, tostarp vispārīga lietojuma MI sistēmu, kuras ģenerē sintētisku audio, attēla, video vai teksta saturu, nodrošinātāji nodrošina, ka MI sistēmas iznākumi ir mašīnlasāmā formātā un ir iespējams atklāt, ka tie ir mākslīgi ģenerēti vai manipulēti. Nodrošinātāji nodrošina, ka viņu tehniskie risinājumi ir efektīvi, sadarbspējīgi, robusti un uzticami, ciktāl tas ir tehniski iespējams, ņemot vērā dažādo satura veidu specifiku un ierobežojumus, īstenošanas izmaksas un vispāratzītos jaunākos sasniegumus, kā tas var būt atspoguļots attiecīgajos tehniskajos standartos. Šo pienākumu nepiemēro, ciktāl MI sistēma pilda palīgfunkciju standarta rediģēšanai vai būtiski nemaina uzturētāja sniegtos ievaddatus vai to semantiku, vai ja tā ir likumiski atļauta noziedzīgu nodarījumu atklāšanai, novēršanai, izmeklēšanai vai kriminālvajāšanai.
2. Poskytovatelia systémov AI vrátane systémov AI na všeobecné účely, ktoré generujú syntetický zvukový, obrazový, video alebo textový obsah, zabezpečia, aby boli výstupy systému AI označené v strojovo čitateľnom formáte a zistiteľné ako umelo vygenerované alebo zmanipulované. Poskytovatelia zabezpečia, aby ich technické riešenia boli účinné, interoperabilné, odolné a spoľahlivé, pokiaľ je to technicky možné, s prihliadnutím na osobitosti a obmedzenia rozličných druhov obsahu, náklady na implementáciu a všeobecne uznávaný aktuálny stav vývoja, ktoré sa môžu odzrkadľovať v príslušných technických normách. Táto povinnosť sa neuplatňuje v rozsahu, v ktorom systémy AI vykonávajú pomocnú funkciu pri štandardných redakčných úpravách alebo pokiaľ podstatne nemenia vstupné údaje poskytnuté nasadzujúcim subjektom alebo ich sémantiku, alebo ak je to zákonom povolené na odhaľovanie, prevenciu, vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov.
3. Emociju atpazīšanas sistēmas vai biometriskās kategorizācijas sistēmas uzturētāji informē par sistēmas darbību fiziskas personas, uz kurām tā attiecas, un personas datus apstrādā saskaņā ar, attiecīgi, Regulām (ES) 2016/679 un (ES) 2018/1725 un Direktīvu (ES) 2016/680. Šis pienākums neattiecas uz biometriskai kategorizācijai un emociju atpazīšanai izmantotām MI sistēmām, kuras ir likumiski atļautas, lai atklātu, novērstu vai izmeklētu noziedzīgus nodarījumus, ievērojot atbilstošus trešo personu tiesību un brīvību aizsardzības pasākumus un saskaņā ar Savienības tiesību aktiem.
3. Nasadzujúce subjekty systému na rozpoznávanie emócií alebo systému biometrickej kategorizácie informujú o prevádzke systému fyzické osoby, ktoré sú mu vystavené, a spracúvajú osobné údaje v súlade s nariadeniami (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a v relevantnom prípade so smernicou (EÚ) 2016/680. Táto povinnosť sa nevzťahuje na systémy AI používané na biometrickú kategorizáciu a rozpoznávanie emócií, ktoré zákon povoľuje na odhaľovanie, prevenciu, vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov, s výhradou primeraných záruk ochrany práv a slobôd tretích strán a v súlade s právom Únie.
4. Tādas MI sistēmas uzturētāji, kura ģenerē vai manipulē attēla, audio vai video saturu, kas ir dziļviltojums, izpauž, ka saturs ir mākslīgi ģenerēts vai manipulēts. Šo pienākumu nepiemēro, ja lietošana ir likumiski atļauta noziedzīga nodarījuma atklāšanai, novēršanai, izmeklēšanai vai kriminālvajāšanai. Ja saturs ir daļa no acīmredzami mākslinieciska, radoša, satīriska, fikcionāla vai analoga darba vai programmas, šajā punktā paredzētie pārredzamības pienākumi ietver vienīgi šāda ģenerēta vai manipulēta satura esamības izpaušanu piemērotā veidā, kas netraucē izrādīt vai baudīt darbu.
4. Subjekty nasadzujúce systém AI, ktorý generuje alebo manipuluje obrazový, zvukový alebo video obsah, ktorý predstavuje deep fake, zverejnia, že obsah bol umelo vytvorený alebo manipulovaný. Táto povinnosť sa neuplatňuje, ak je použitie povolené zákonom na odhaľovanie, prevenciu, vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov. Ak je obsah súčasťou zjavne umeleckého, kreatívneho, satirického, fiktívneho alebo analogického diela alebo programu, povinnosti týkajúce sa transparentnosti stanovené v tomto odseku sa obmedzujú na zverejnenie existencie takéhoto vygenerovaného alebo zmanipulovaného obsahu, a to primeraným spôsobom, ktorý nebráni zobrazeniu diela a zážitku z neho.
Tādas MI sistēmas uzturētāji, kura ģenerē vai manipulē tekstu, ko publicē nolūkā informēt sabiedrību par sabiedrības interešu jautājumiem, izpauž, ka teksts ir mākslīgi ģenerēts vai manipulēts. Šo pienākumu nepiemēro, ja lietošana ir likumiski atļauta noziedzīga nodarījuma atklāšanai, novēršanai, izmeklēšanai vai kriminālvajāšanai vai ja MI ģenerētu saturu ir pārskatījis cilvēks vai tam ir veikta redakcionāla kontrole un ja fiziska vai juridiska persona ir redakcionāli atbildīga par satura publikāciju.
Subjekty nasadzujúce systém AI, ktorý generuje alebo manipuluje text uverejnený s cieľom informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu, zverejnia, že text bol umelo vygenerovaný alebo manipulovaný. Táto povinnosť sa neuplatňuje, ak je použitie povolené zákonom na odhaľovanie, prevenciu, vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov alebo ak obsah vygenerovaný AI prešiel procesom ľudskej alebo redakčnej kontroly a ak za uverejnenie obsahu nesie redakčnú zodpovednosť fyzická alebo právnická osoba.
5. Šā panta 1. līdz 4. punktā minēto informāciju attiecīgām fiziskām personām sniedz skaidrā un atšķiramā veidā, vēlākais, pirmās mijiedarbības vai eksponētības laikā. Informācija atbilst piemērojamām piekļūstamības prasībām.
5. Informácie uvedené v odsekoch 1 až 4 sa dotknutým fyzickým osobám poskytnú jasným a rozlíšiteľným spôsobom najneskôr v čase prvej interakcie alebo vystavenia sa systému. Informácie musia byť v súlade s uplatniteľnými požiadavkami na prístupnosť.
6. Šā panta 1. līdz 4. punkts neietekmē III nodaļā noteiktās prasības un pienākumus un neskar citus Savienības vai valsts tiesību aktos noteiktus MI sistēmu uzturētāju pienākumus attiecībā uz pārredzamību.
6. Odseky 1 až 4 nemajú vplyv na požiadavky a povinnosti stanovené v kapitole III a nie sú nimi dotknuté iné povinnosti týkajúce sa transparentnosti stanovené pre subjekty nasadzujúce systémy AI v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.
7. MI birojs rosina un sekmē prakses kodeksu izstrādi Savienības līmenī, lai sekmētu ar mākslīgi ģenerēta vai manipulēta satura atklāšanu un marķēšanu saistītu pienākumu efektīvu īstenošanu. Komisija var pieņemt īstenošanas aktus, lai apstiprinātu minētos prakses kodeksus saskaņā ar 56. panta 6. punktā noteikto procedūru. Ja tā uzskata, ka kodekss nav atbilstīgs, Komisija var pieņemt īstenošanas aktu, ar ko nosaka kopīgus noteikumus minēto pienākumu īstenošanai saskaņā ar pārbaudes procedūru, kas minēta 98. panta 2. punktā.
7. Úrad pre AI podporuje a uľahčuje vypracúvanie kódexov postupov na úrovni Únie s cieľom uľahčiť účinné vykonávanie povinností týkajúcich sa odhaľovania a označovania umelo vygenerovaného alebo zmanipulovaného obsahu. Komisia môže prijať vykonávacie akty na schválenie uvedených kódexov postupov v súlade s postupom stanoveným v článku 56 ods. 6. Ak sa Komisia domnieva, že kódex nie je primeraný, môže prijať vykonávací akt, v ktorom stanoví spoločné pravidlá vykonávania týchto povinností v súlade s postupom preskúmania stanoveným v článku 98 ods. 2.
MI “regulatīvās smilškastes”
Regulačné experimentálne prostredia pre AI
1. Dalībvalstis nodrošina, ka to kompetentās iestādes izveido vismaz vienu MI “regulatīvo smilškasti” valsts līmenī, kura sāk darboties līdz 2026. gada 2. augustam. Minēto “smilškasti” var arī izveidot kopīgi ar citu dalībvalstu kompetentajām iestādēm. Komisija var sniegt tehnisku atbalstu, konsultācijas un rīkus MI “regulatīvo smilškastu” izveidei un darbībai.
1. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány zriadili aspoň jedno regulačné experimentálne prostredie pre AI na vnútroštátnej úrovni, ktoré bude uvedené do prevádzky do 2. augusta 2026. Toto experimentálne prostredie sa môže zriadiť aj spoločne s príslušnými orgánmi iných členských štátov. Komisia môže poskytovať technickú podporu, poradenstvo a nástroje na zriadenie a prevádzku regulačných experimentálnych prostredí pre AI.
Pirmajā daļā paredzēto pienākumu var pildīt arī, piedaloties esošā “smilškastē”, ciktāl tāda dalība nodrošina līdzvērtīgu valsts tvēruma līmeni dalībvalstīm, kuras piedalās.
Povinnosť stanovenú v prvom pododseku možno splniť aj účasťou v existujúcom experimentálnom prostredí, pokiaľ táto účasť poskytuje zúčastneným členským štátom rovnocennú úroveň vnútroštátneho pokrytia.
2. Var izveidot arī papildu MI “regulatīvās smilškastes” reģionālā vai vietējā līmenī vai kopīgi ar citu dalībvalstu kompetentajām iestādēm.
2. Môžu sa zriadiť aj ďalšie regulačné experimentálne prostredia pre AI na regionálnej alebo miestnej úrovni, alebo sa môžu zriadiť spoločne s príslušnými orgánmi iných členských štátov.
3. Eiropas Datu aizsardzības uzraudzītājs arī var izveidot MI “regulatīvo smilškasti” Savienības iestādēm, struktūrām, birojiem un aģentūrām un var pildīt valstu kompetento iestāžu lomas un uzdevumus saskaņā ar šo nodaļu.
3. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov môže takisto zriadiť regulačné experimentálne prostredie pre AI pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a môže vykonávať úlohy vnútroštátnych príslušných orgánov v súlade s touto kapitolou.
4. Dalībvalstis nodrošina, ka 1. un 2. punktā minētās kompetentās iestādes piešķir pietiekamus resursus, lai efektīvi un savlaicīgi panāktu atbilstību šim pantam. Attiecīgā gadījumā valsts kompetentās iestādes sadarbojas ar citām attiecīgajām iestādēm un var ļaut MI ekosistēmā iesaistīt citus dalībniekus. Šis pants neskar citas regulatīvās smilškastes, kas izveidotas saskaņā ar Savienības vai valsts tiesību aktiem. Dalībvalstis nodrošina pienācīgu sadarbības līmeni starp iestādēm, kas uzrauga minētās citas “smilškastes”, un valstu kompetentajām iestādēm.
4. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uvedené v odsekoch 1 a 2 vyčlenili dostatočné zdroje na účinné a včasné dodržiavanie tohto článku. Vnútroštátne príslušné orgány v prípade potreby spolupracujú s inými relevantnými orgánmi a môžu umožniť zapojenie ďalších aktérov v rámci ekosystému AI. Tento článok nemá vplyv na iné regulačné experimentálne prostredia zriadené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Členské štáty zabezpečia primeranú úroveň spolupráce medzi orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad týmito inými experimentálnymi prostrediami a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi.
5. Saskaņā ar 1. punktu izveidotās MI “regulatīvās smilškastes” nodrošina kontrolētu vidi, kas rosina inovāciju un sekmē inovatīvu MI sistēmu izstrādi, apmācību, testēšanu un validēšanu ierobežotu laikposmu pirms to laišanas tirgū vai nodošanas ekspluatācijā atbilstīgi konkrētam “smilškastes” plānam, par kuru vienojušies nodrošinātāji un potenciālie nodrošinātāji un kompetentā iestāde. Šādas “smilškastes” var ietvert testēšanu reālos apstākļos, ko pārrauga “smilškastē”.
5. Regulačné experimentálne prostredia pre AI zriadené podľa odseku 1 poskytujú kontrolované prostredie, ktoré podporuje inovácie a uľahčuje vývoj, trénovanie, testovanie a validáciu inovačných systémov AI na obmedzený čas pred ich uvedením na trh alebo do prevádzky podľa konkrétneho plánu experimentálneho prostredia dohodnutého medzi poskytovateľmi alebo potenciálnymi poskytovateľmi a príslušným orgánom. Takéto experimentálne prostredia môžu zahŕňať testovanie v reálnych podmienkach, na ktoré sa v nich dohliada.
6. Kompetentās iestādes attiecīgā gadījumā nodrošina norādījumus, uzraudzību un atbalstu MI “regulatīvās smilškastes” ietvaros saistībā ar risku identificēšanu, jo īpaši attiecībā uz pamattiesībām, veselību un drošību, saistībā ar testēšanu, seku mazināšanas pasākumiem un to efektivitāti attiecībā uz šajā regulā un, attiecīgā gadījumā, citos Savienības un valstu tiesību aktos paredzētajiem pienākumiem un prasībām, ko uzrauga “smilškastes” ietvaros.
6. Príslušné orgány poskytujú vo vhodných prípadoch usmernenia, dohľad a podporu v rámci regulačného experimentálneho prostredia pre AI s cieľom identifikovať riziká, najmä pre základné práva, zdravie a bezpečnosť, testovať, prijímať zmierňujúce opatrenia a zabezpečiť ich účinnosť vo vzťahu k povinnostiam a požiadavkám podľa tohto nariadenia a v relevantnom prípade iných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov, nad ktorými sa v rámci experimentálneho prostredia vykonáva dohľad.
7. Kompetentās iestādes sniedz nodrošinātājiem un potenciālajiem nodrošinātājiem, kas piedalās MI “regulatīvajā smilškastē”, norādījumus par to, ko sagaida regulatīvi, un to, kā pildīt šajā regulā noteiktās prasības un pienākumus.
7. Príslušné orgány poskytnú poskytovateľom a potenciálnym poskytovateľom, ktorí sú účastníkmi regulačného experimentálneho prostredia pre AI, usmernenia týkajúce sa regulačných očakávaní a spôsobu plnenia požiadaviek a povinností stanovených v tomto nariadení.
Pēc MI sistēmas nodrošinātāja vai potenciālā nodrošinātāja pieprasījuma kompetentā iestāde sniedz rakstisku apliecinājumu par smilškastē sekmīgi veiktajām darbībām. Kompetentā iestāde sniedz arī noslēguma ziņojumu, kurā sīki izklāsta smilškastē veiktās darbības un saistītos rezultātus, un mācīšanās rezultātus. Nodrošinātāji var izmantot šādu dokumentāciju, lai apliecinātu savu atbilstību šai regulai, izmantojot atbilstības novērtēšanas procesu vai attiecīgās tirgus uzraudzības darbības. Šajā sakarā tirgus uzraudzības iestādes un paziņotās struktūras pozitīvi ņem vērā noslēguma ziņojumus un rakstiskus pierādījumus, ko sniedz valsts kompetentās iestādes, lai saprātīgā mērā paātrinātu atbilstības novērtēšanas procedūras.
Na žiadosť poskytovateľa alebo potenciálneho poskytovateľa systému AI poskytne príslušný orgán písomný dôkaz o činnostiach, ktoré boli v experimentálnom prostredí úspešne vykonané. Príslušný orgán poskytne aj výstupnú správu, v ktorej podrobne opíše činnosti vykonané v experimentálnom prostredí a súvisiace výsledky a vzdelávacie výstupy. Poskytovatelia môžu použiť takúto dokumentáciu na preukázanie ich súladu s týmto nariadením prostredníctvom postupu posudzovania zhody alebo príslušných činností dohľadu nad trhom. Orgány dohľadu nad trhom a notifikované osoby v tejto súvislosti pozitívne zohľadnia výstupné správy a písomný dôkaz, ktoré poskytol vnútroštátny príslušný orgán, aby sa v primeranom rozsahu urýchlili postupy posudzovania zhody.
8. Ievērojot 78. panta konfidencialitātes noteikumus un ar nodrošinātāja vai potenciālā nodrošinātāja piekrišanu Eiropas Komisija un MI padome ir pilnvarotas piekļūt noslēguma ziņojumiem un attiecīgā gadījumā tos ņem vērā, pildot savus šajā regulā paredzētos uzdevumus. Ja gan nodrošinātājs vai potenciālais nodrošinātājs, gan valsts kompetentā iestāde tam nepārprotami piekrīt, noslēguma ziņojumu var darīt publiski pieejamu, izmantojot šajā pantā minēto vienoto informācijas platformu.
8. S výhradou ustanovení o dôvernosti v článku 78 a so súhlasom poskytovateľa alebo potenciálneho poskytovateľa majú Komisia a rada pre AI právo na prístup k výstupným správam, ktoré vo vhodných prípadoch zohľadňujú pri vykonávaní svojich úloh podľa tohto nariadenia. Ak s tým poskytovateľ alebo potenciálny poskytovateľ a vnútroštátny príslušný orgán výslovne súhlasia, výstupná správa sa môže zverejniť prostredníctvom jednotnej informačnej platformy uvedenej v tomto článku.
9. Ar MI “regulatīvo smilškastu” izveidi tiecas sekmēt šādu mērķu sasniegšanu:
9. Zriaďovaním regulačných experimentálnych prostredí pre AI sa má prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov:
a)
uzlabot juridisko noteiktību, lai panāktu regulatīvu atbilstību šai regulai vai, attiecīgā gadījumā, citiem piemērojamiem Savienības un valsts tiesību aktiem;
a)
zlepšiť právnu istotu s cieľom dosiahnuť regulačný súlad s týmto nariadením alebo v relevantnom prípade s inými uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi;
b)
atbalstīt paraugprakses apmaiņu, izmantojot sadarbību ar iestādēm, kas iesaistītas MI “regulatīvajā smilškastē”;
b)
podporovať výmenu najlepších postupov prostredníctvom spolupráce s orgánmi, ktoré sa podieľajú na regulačných experimentálnych prostrediach pre AI;
c)
veicināt inovāciju un konkurētspēju un sekmēt MI ekosistēmas attīstību;
c)
podporovať inovácie a konkurencieschopnosť a uľahčovať vývoj ekosystému AI;
d)
veicināt uz pierādījumiem balstītu regulatīvo mācīšanos;
d)
prispievať k regulačnému učeniu založenému na dôkazoch;
e)
sekmēt un paātrināt MI sistēmu piekļuvi Savienības tirgum, jo īpaši, ja tās nodrošina MVU, tostarp jaunuzņēmumi.
e)
uľahčiť a urýchliť prístup systémov AI na trh Únie, najmä ak ich poskytujú MSP vrátane startupov.
10. Valsts kompetentās iestādes nodrošina, ka tādā mērā, kādā inovatīvās MI sistēmas ietver personas datu apstrādi vai citādi ir tādu citu valsts iestāžu vai kompetento iestāžu uzraudzībā, kas dod vai atbalsta piekļuvi datiem, valsts datu aizsardzības iestādes un minētās citas valsts vai kompetentās iestādes ir saistītas ar MI “regulatīvās smilškastes” darbību un ir iesaistītas minēto aspektu uzraudzībā, ciktāl to paredz to attiecīgie uzdevumi un pilnvaras.
10. Vnútroštátne príslušné orgány zabezpečia, že pokiaľ inovačné systémy AI spracúvajú osobné údaje alebo na inom základe podliehajú dohľadu ďalších vnútroštátnych orgánov alebo príslušných orgánov, ktoré poskytujú alebo podporujú prístup k údajom, aby do prevádzky regulačného experimentálneho prostredia pre AI a do dohľadu nad jeho aspektmi boli zapojené vnútroštátne orgány na ochranu údajov a takéto ďalšie vnútroštátne alebo príslušné orgány v rozsahu svojich príslušných úloh a právomocí.
11. MI “regulatīvās smilškastes” neietekmē kompetento iestāžu, kuras uzrauga “smilškastes”, tostarp reģionālā vai vietējā līmenī, uzraudzības vai korekcijas pilnvaras. Būtiski riski veselībai un drošībai un pamattiesībām, kas konstatēti šādu MI sistēmu izstrādes un testēšanas laikā, tiek pienācīgi mazināti. Valsts kompetentās iestādes ir pilnvarotas uz laiku vai pastāvīgi apturēt testēšanas procesu vai dalību “smilškastē”, ja efektīva mazināšana nav iespējama, un par šādu lēmumu informē MI biroju. Valsts kompetentās iestādes īsteno savas uzraudzības pilnvaras attiecīgo tiesību aktu robežās un, īstenojot tiesību normas attiecībā uz konkrētu MI “regulatīvās smilškastes” projektu, izmanto savu rīcības brīvību ar mērķi atbalstīt inovāciju MI jomā Savienībā.
11. Regulačné experimentálne prostredia pre AI nemajú vplyv na právomoci v oblasti dohľadu a nápravných opatrení, ktoré majú príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad experimentálnymi prostrediami vrátane na regionálnej alebo miestnej úrovni. Akékoľvek významné riziká pre zdravie a bezpečnosť, ako aj pre základné práva, ktoré sa zistia počas vývoja a testovania takýchto systémov AI, musia viesť k primeranému zmierneniu rizík. Ak nemožno prijať účinné zmierňujúce opatrenia, vnútroštátne príslušné orgány majú právomoc dočasne alebo natrvalo pozastaviť testovanie alebo účasť v experimentálnom prostredí a o takomto rozhodnutí informujú úrad pre AI. Vnútroštátne príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci v oblasti dohľadu v medziach príslušných právnych predpisov, pričom pri vykonávaní právnych ustanovení v prípade konkrétneho projektu regulačného experimentálneho prostredia pre AI využívajú svoje diskrečné právomoci s cieľom podporovať inovácie v oblasti AI v Únii.
12. Nodrošinātāji un potenciālie nodrošinātāji MI “regulatīvajā smilškastē” saskaņā ar piemērojamiem atbildību reglamentējošiem Savienības un valsts tiesību aktiem atbild par jebkādu kaitējumu, kas nodarīts trešām personām “smilškastē” notiekošo eksperimentu rezultātā. Tomēr, ja potenciālie nodrošinātāji ievēro konkrēto plānu un dalības noteikumus un labticīgi ievēro valsts kompetentās iestādes sniegtos norādījumus, iestādes nepiemēro administratīvus naudas sodus par šīs regulas noteikumu pārkāpumiem. Ja citas kompetentās iestādes, kas ir atbildīgas par citiem Savienības un valsts tiesību aktiem, ir bijušas aktīvi iesaistītas MI sistēmas uzraudzībā “smilškastē” un ir sniegušas norādījumus par atbilstību, attiecībā uz minētajiem tiesību aktiem administratīvos naudas sodus nepiemēro.
12. Poskytovatelia a potenciálni poskytovatelia, ktorí sú účastníkmi regulačného experimentálneho prostredia pre AI, sú podľa uplatniteľných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa zodpovednosti zodpovední za akúkoľvek škodu spôsobenú tretím stranám v dôsledku experimentov, ktoré sa v takomto experimentálnom prostredí uskutočňujú. Ak však potenciálni poskytovatelia dodržiavajú konkrétny plán a podmienky svojej účasti a v dobrej viere sa riadia usmerneniami vnútroštátneho príslušného orgánu, za porušenie tohto nariadenia neuložia orgány žiadne správne pokuty. V prípadoch, keď sa iné príslušné orgány zodpovedné za iné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy aktívne podieľali na dohľade nad systémom AI v experimentálnom prostredí a poskytli usmernenia na zabezpečenie súladu, za tieto právne predpisy sa správne pokuty neukladajú.
13. MI “regulatīvās smilškastes” izstrādā un īsteno tā, lai attiecīgā gadījumā tās sekmētu pārrobežu sadarbību starp valstu kompetentajām iestādēm.
13. Regulačné experimentálne prostredia pre AI sa dizajnujú a implementujú tak, aby v relevantných prípadoch uľahčovali cezhraničnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi príslušnými orgánmi.
14. Valsts kompetentās iestādes koordinē savas darbības un sadarbojas MI padomes satvarā.
14. Vnútroštátne príslušné orgány koordinujú svoje činnosti a spolupracujú v rámci rady pre AI.
15. Valsts kompetentās iestādes informē MI biroju un MI padomi par “regulatīvās smilškastes” izveidi un var lūgt tām atbalstu un norādījumus. MI birojs dara publiski pieejamu plānoto un esošo “smilškastu” sarakstu un pastāvīgi atjaunina to, lai veicinātu lielāku mijiedarbību MI “regulatīvajās smilškastēs” un pārrobežu sadarbību.
15. Vnútroštátne príslušné orgány informujú úrad pre AI a radu pre AI o zriadení experimentálneho prostredia a môžu ich požiadať o podporu a usmernenie. Úrad pre AI zverejní zoznam plánovaných a existujúcich experimentálnych prostredí a aktualizuje ho s cieľom podporiť väčšiu interakciu v regulačných experimentálnych prostrediach pre AI a cezhraničnú spoluprácu.
16. Valsts kompetentās iestādes iesniedz MI birojam un MI padomei ikgadējus ziņojumus, sākot no viena gada pēc MI “regulatīvās smilškastes” izveides un pēc tam katru gadu līdz tās darbības beigām un galīgajam ziņojumam. Minētajos ziņojumos sniedz informāciju par minēto “regulatīvo smilškastu” darbības gaitu un rezultātiem, ieskaitot paraugpraksi, incidentus, gūtās atziņas un ieteikumus par to struktūru un, attiecīgā gadījumā, par šīs regulas, tostarp tās deleģēto un īstenošanas aktu, piemērošanu un iespējamu pārskatīšanu un citu Savienības tiesību aktu piemērošanu, ko “smilškastes” ietvaros uzrauga kompetentās iestādes. Valstu kompetentās iestādes minētos gada ziņojumus vai to kopsavilkumus dara publiski pieejamus tiešsaistē. Komisija attiecīgā gadījumā gada ziņojumus ņem vērā, pildot savus šajā regulā paredzētos uzdevumus.
16. Vnútroštátne príslušné orgány predkladajú úradu pre AI a rade pre AI výročné správy počnúc jeden rok po zriadení regulačného experimentálneho prostredia pre AI a potom každý rok až do jeho ukončenia, a záverečnú správu. Tieto správy poskytujú informácie o pokroku a výsledkoch implementácie experimentálnych prostredí vrátane najlepších postupov, incidentov, získaných skúseností a odporúčaní týkajúcich sa ich nastavenia a v relevantnom prípade aj uplatňovania a prípadnej revízie tohto nariadenia vrátane jeho delegovaných a vykonávacích aktov, a uplatňovania iných právnych predpisov Únie, nad ktorými v rámci experimentálneho prostredia vykonávajú dohľad príslušné orgány. Vnútroštátne príslušné orgány zverejnia tieto výročné správy alebo ich zhrnutia online. Komisia v prípade potreby zohľadní výročné správy pri vykonávaní svojich úloh podľa tohto nariadenia.
17. Komisija izstrādā vienotu un specializētu saskarni, kas ietver visu attiecīgo informāciju saistībā ar MI “regulatīvajām smilškastēm”, lai ļautu ieinteresētajām personām mijiedarboties ar MI “regulatīvajām smilškastēm” un uzdot jautājumus kompetentajām iestādēm un lūgt nesaistošus norādījumus par tādu inovatīvu produktu, pakalpojumu un uzņēmējdarbības modeļu atbilstību, kuros integrētas MI tehnoloģijas, saskaņā ar 62. panta 1. punkta c) apakšpunktu. Komisija attiecīgā gadījumā proaktīvi koordinē darbības ar valsts kompetentajām iestādēm.
17. Komisia vytvorí jednotné a vyhradené rozhranie, ktoré bude obsahovať všetky relevantné informácie týkajúce sa regulačných experimentálnych prostredí pre AI, s cieľom umožniť zainteresovaným stranám interagovať s regulačnými experimentálnymi prostrediami pre AI a klásť otázky príslušným orgánom a žiadať nezáväzné usmernenia o zhode inovačných produktov, služieb a obchodných modelov zahŕňajúcich technológie AI v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c). Komisia svoju činnosť v relevantných prípadoch aktívne koordinuje s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi.
Ziņošana par nopietniem incidentiem
Podávanie správ o závažných incidentoch
1. Savienības tirgū laistu augsta riska MI sistēmu nodrošinātāji par visiem nopietniem incidentiem ziņo tirgus uzraudzības iestādēm dalībvalstīs, kur šis incidents noticis.
1. Poskytovatelia vysokorizikových systémov AI uvedených na trh Únie podávajú správu o každom závažnom incidente orgánom dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých k tomuto závažnému incidentu došlo.
2. Šā panta 1. punktā minēto ziņojumu sniedz tūlīt pēc tam, kad nodrošinātājs ir konstatējis cēloņsakarību starp MI sistēmu un nopietno incidentu vai šādas sakarības saprātīgu iespējamību, un jebkurā gadījumā ne vēlāk kā 15 dienas pēc tam, kad nodrošinātājs vai, attiecīgā gadījumā, uzturētājs ir uzzinājis par nopietno incidentu.
2. Správa uvedená v odseku 1 sa podáva ihneď po tom, ako poskytovateľ zistí príčinnú súvislosť medzi systémom AI a závažným incidentom alebo logickú pravdepodobnosť takejto súvislosti, najneskôr však do 15 dní po tom, ako sa poskytovateľ alebo v relevantnom prípade nasadzujúci subjekt o závažnom incidente dozvedel.
Nosakot pirmajā daļā minēto ziņošanas laikposmu, ņem vērā to, cik smags ir nopietnais incidents.
Lehota pre podanie správy uvedenej v prvom pododseku zohľadňuje stupeň závažnosti incidentu.
3. Neraugoties uz šā panta 2. punktu, plašas ietekmes pārkāpuma vai 3. panta 49. punkta b) apakšpunktā definētā nopietna incidenta gadījumā šā panta 1. punktā minēto ziņojumu sniedz nekavējoties un ne vēlāk kā divas dienas pēc tam, kad nodrošinātājs vai, attiecīgā gadījumā, uzturētājs ir uzzinājis par minēto incidentu.
3. Bez ohľadu na odsek 2 tohto článku sa v prípade rozsiahleho porušenia právnych predpisov alebo závažného incidentu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 49 písm. b) správa uvedená v odseku 1 tohto článku podá ihneď, najneskôr však do dvoch dní po tom, ako sa poskytovateľ alebo v relevantnom prípad nasadzujúci subjekt o tomto incidente dozvedel.
4. Neraugoties uz 2. punktu, personas nāves gadījumā ziņojumu sniedz nekavējoties pēc tam, kad nodrošinātājs vai uzturētājs ir noskaidrojis cēloņsakarību starp augsta riska MI sistēmu un nopietno incidentu, vai tiklīdz tam par to ir aizdomas, bet ne vēlāk kā 10 dienas pēc dienas, kurā nodrošinātājs vai, attiecīgā gadījumā, uzturētājs ir uzzinājis par nopietno incidentu.
4. Bez ohľadu na odsek 2 sa v prípade úmrtia osoby správa podá ihneď po tom, ako poskytovateľ alebo nasadzujúci subjekt zistí príčinný vzťah medzi vysokorizikovým systémom AI a závažným incidentom, alebo hneď, ako má podozrenie na takýto príčinný vzťah, najneskôr však do 10 dní odo dňa, keď sa poskytovateľ alebo v relevantnom prípade nasadzujúci subjekt o závažnom incidente dozvedel.
5. Ja tas ir nepieciešams, lai nodrošinātu savlaicīgu ziņošanu, nodrošinātājs vai, attiecīgā gadījumā, uzturētājs var iesniegt sākotnēju ziņojumu, kurš nav pilnīgs un kuram seko pilnīgs ziņojums.
5. Ak je to potrebné na zabezpečenie včasného podania správy, poskytovateľ alebo v relevantnom prípade nasadzujúci subjekt môže predložiť prvotnú neúplnú správu, po ktorej nasleduje úplná správa.
6. Pēc tam, kad ir ziņots par nopietnu incidentu, ievērojot 1. punktu, nodrošinātājs nekavējoties veic vajadzīgo izmeklēšanu saistībā ar šo nopietno incidentu un attiecīgo MI sistēmu. Tā ietver incidenta riska novērtējumu un korektīvu darbību.
6. Po podaní správy o závažnom incidente podľa odseku 1 poskytovateľ bezodkladne vykoná potrebné vyšetrenie závažného incidentu a dotknutého systému AI. To zahŕňa posúdenie rizika incidentu a nápravné opatrenia.
Pirmajā daļā minētās izmeklēšanas laikā nodrošinātājs sadarbojas ar kompetentajām iestādēm un, attiecīgā gadījumā, ar attiecīgo paziņoto struktūru un neveic nekādu izmeklēšanu, kuras gaitā attiecīgā MI sistēma tiek mainīta tādā veidā, kas var ietekmēt šā incidenta cēloņu turpmāku izvērtēšanu, iekams par šādu darbību tas nav informējis kompetentās iestādes.
Poskytovateľ počas vyšetrovania uvedeného v prvom pododseku spolupracuje s príslušnými orgánmi v relevantnom prípade s dotknutou notifikovanou osobou a nevykonáva žiadne vyšetrovanie, ktoré zahŕňa úpravu dotknutého systému AI spôsobom, ktorý môže mať vplyv na akékoľvek následné hodnotenie príčin incidentu, pred informovaním príslušných orgánov o takomto kroku.
7. Saņēmusi paziņojumu par nopietnu incidentu, kas minēts 3. panta 49. punkta c) apakšpunktā, attiecīgā tirgus uzraudzības iestāde informē 77. panta 1. punktā minētās valsts publiskās iestādes vai struktūras. Komisija izstrādā īpašus norādījumus, lai veicinātu šā panta 1. punktā noteikto pienākumu izpildi. Minētos norādījumus izdod līdz 2025. gada 2. augustam, un tos regulāri novērtē.
7. Po doručení oznámenia týkajúceho sa závažného incidentu uvedeného v článku 3 bode 49 písm. c) príslušný orgán dohľadu nad trhom informuje vnútroštátne orgány verejnej moci alebo subjekty uvedené v článku 77 ods. 1. Na uľahčenie plnenia povinností stanovených v odseku 1 tohto článku vypracuje Komisia osobitné usmernenia. Tieto usmernenia sa vydajú do 2. augusta 2025 a pravidelne sa posudzujú.
8. Tirgus uzraudzības iestāde septiņu dienu laikā no dienas, kurā tā saņēmusi šā panta 1. punktā minēto paziņojumu, veic pienācīgus pasākumus, kā paredzēts Regulas (ES) 2019/1020 19. pantā, un izpilda minētajā regulā paredzētās paziņošanas procedūras.
8. Orgán dohľadu nad trhom prijme vhodné opatrenia, ako sa stanovuje v článku 19 nariadenia (EÚ) 2019/1020, do siedmych dní od dátumu doručenia oznámenia uvedeného v odseku 1 tohto článku a dodržiava postupy oznamovania stanovené v uvedenom nariadení.
9. III pielikumā minētajām augsta riska MI sistēmām, kuras laiž tirgū vai nodod ekspluatācijā nodrošinātāji, uz kuriem attiecas Savienības leģislatīvie instrumenti, kas nosaka ziņošanas pienākumus, kuri ir līdzvērtīgi šajā regulā paredzētajiem, paziņošana par nopietniem incidentiem attiecas tikai uz tiem, kas minēti 3. panta 49. punkta c) apakšpunktā.
9. V prípade vysokorizikových systémov AI uvedených v prílohe III, ktoré uvádzajú na trh alebo do prevádzky poskytovatelia, na ktorých sa vzťahujú právne nástroje Únie, v ktorých sa stanovujú povinnosti týkajúce sa podávania správ rovnocenné s povinnosťami stanovenými v tomto nariadení, sa podávanie správ o závažných incidentoch obmedzuje na tie, ktoré sú uvedené v článku 3 bode 49 písm. c).
10. Augsta riska MI sistēmām, kas ir ierīču drošības sastāvdaļas vai pašas ir ierīces, uz ko attiecas Regulas (ES) 2017/745 un (ES) 2017/746, paziņošana par nopietniem incidentiem attiecas tikai uz gadījumiem, kas minēti šīs regulas 3. panta 49. punkta c) apakšpunktā, un paziņojumu nosūta valsts kompetentajai iestādei, ko šim nolūkam izvēlējušās dalībvalstis, kurās noticis minētais incidents.
10. V prípade vysokorizikových systémov AI, ktoré sú bezpečnostnými komponentmi zariadení alebo sú samy zariadeniami, na ktoré sa vzťahujú nariadenia (EÚ) 2017/745 a (EÚ) 2017/746, sa podávanie správ o závažných incidentoch obmedzuje na tie, ktoré sú uvedené v článku 3 bode 49 písm. c) tohto nariadenia, a správa sa podáva vnútroštátnemu príslušnému orgánu, ktorý na tento účel určili členské štáty, v ktorých k tomuto incidentu došlo.
11. Valsts kompetentās iestādes nekavējoties paziņo Komisijai par visiem nopietniem incidentiem neatkarīgi no tā, vai tās ir rīkojušās saistībā ar to vai nē, saskaņā ar Regulas (ES) 2019/1020 20. pantu.
11. Vnútroštátne príslušné orgány ihneď informujú Komisiu o každom závažnom incidente bez ohľadu na to, či v súvislosti s ním prijali nejaké opatrenie, v súlade s článkom 20 nariadenia (EÚ) 2019/1020.
Tirgus uzraudzība un MI sistēmu kontrole Savienības tirgū
Dohľad nad trhom a kontrola systémov AI na trhu Únie
1. MI sistēmām, uz kurām attiecas šī regula, piemēro Regulu (ES) 2019/1020. Šīs regulas efektīvas izpildes nolūkos:
1. Na systémy AI v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/1020. Na účely účinného presadzovania tohto nariadenia sa:
a)
atsauces uz Regulas (ES) 2019/1020 terminu “uzņēmējs” saprot kā tādas, kas ietver visus šīs regulas 2. panta 1. punktā norādītos operatorus;
a)
každý odkaz na hospodársky subjekt podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 vykladá tak, že zahŕňa všetkých prevádzkovateľov uvedených v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia;
b)
atsauces uz Regulā (ES) 2019/1020 lietoto apzīmējumu “produkts” saprot kā tādas, kas ietver visas MI sistēmas, uz kurām attiecas šī regula.
b)
každý odkaz na výrobok podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 vykladá tak, že zahŕňa všetky systémy AI, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
2. Pildot savus ziņošanas pienākumus, kas paredzēti Regulas (ES) 2019/1020 34. panta 4. punktā, tirgus uzraudzības iestādes katru gadu ziņo Komisijai un attiecīgajām valsts konkurences iestādēm visu tirgus uzraudzības darbībās identificēto informāciju, kas tās varētu interesēt Savienības konkurences tiesību normu piemērošanā. Tās arī katru gadu ziņo Komisijai par aizliegtas prakses izmantošanu, kas notikusi minētā gada laikā, un par veiktajiem pasākumiem.
2. V rámci svojich oznamovacích povinností podľa článku 34 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020 orgány dohľadu nad trhom každoročne oznamujú Komisii a vnútroštátnym príslušným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže všetky informácie zistené počas činností dohľadu nad trhom, ktoré môžu mať potenciálny význam pre uplatňovanie práva Únie v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže. Takisto každoročne podávajú Komisii správu o používaní zakázaných praktík, ku ktorým došlo počas daného roka, a o prijatých opatreniach.
3. Augsta riska MI sistēmām, kas saistītas ar produktiem, uz kuriem attiecas I pielikuma A iedaļā uzskaitītie Savienības saskaņošanas tiesību akti, tirgus uzraudzības iestāde šīs regulas nolūkos ir saskaņā ar minētajiem tiesību aktiem izraudzītā iestāde, kas atbild par tirgus uzraudzības darbībām.
3. V prípade vysokorizikových systémov AI súvisiacich s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe I oddiele A, je orgánom dohľadu nad trhom na účely tohto nariadenia orgán zodpovedný za činnosti dohľadu nad trhom určený podľa uvedených právnych aktov.
Atkāpjoties no pirmās daļas un pamatotos apstākļos dalībvalstis var izraudzīties citu attiecīgu iestādi, lai tā rīkotos kā tirgus uzraudzības iestāde, ar noteikumu, ka tās nodrošina koordināciju ar attiecīgajām nozares tirgus uzraudzības iestādēm, kas ir atbildīgas par I pielikumā uzskaitīto Savienības saskaņošanas tiesību aktu izpildes panākšanu.
Odchylne od prvého pododseku a za vhodných okolností môžu členské štáty určiť iný relevantný orgán, ktorý bude konať ako orgán dohľadu nad trhom, a to za predpokladu, že zabezpečia koordináciu s relevantnými odvetvovými orgánmi dohľadu nad trhom zodpovednými za presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie uvedených v prílohe I.
4. Šīs regulas 79. līdz 83. pantā minētās procedūras nepiemēro MI sistēmām, kas saistītas ar produktiem, uz kuriem attiecas I pielikuma A iedaļā uzskaitītie Savienības saskaņošanas tiesību akti, ja šādos tiesību aktos jau ir paredzētas procedūras, kuras nodrošina līdzvērtīgu aizsardzības līmeni un kurām ir tāds pats mērķis. Šādos gadījumos tā vietā piemēro attiecīgās nozares procedūras.
4. Postupy uvedené v článkoch 79 až 83 tohto nariadenia sa neuplatňujú na systémy AI súvisiace s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe I oddiele A, ak sa v takýchto právnych aktoch už stanovujú postupy, ktoré zaručujú rovnocennú úroveň ochrany a majú rovnaký cieľ. V takých prípadoch sa namiesto toho uplatnia príslušné odvetvové postupy.
5. Neskarot tirgus uzraudzības iestāžu pilnvaras, kas paredzētas Regulas (ES) 2019/1020 14. pantā, lai panāktu šīs regulas efektīvu izpildi, minētās Regulas 14. panta 4. punkta d) un j) apakšpunktā minētās tirgus uzraudzības iestādes pilnvaras attiecīgā gadījumā var īstenot attālināti.
5. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci orgánov dohľadu nad trhom podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2019/1020, môžu orgány dohľadu nad trhom na účely zabezpečenia účinného presadzovania tohto nariadenia podľa potreby vykonávať právomoci, ktoré sú uvedené v článku 14 ods. 4 písm. d) a j) uvedeného nariadenia, na diaľku.
6. Augsta riska MI sistēmām, ko laiž tirgū, nodod ekspluatācijā vai izmanto finanšu iestādes, kuras reglamentē Savienības tiesību akti par finanšu pakalpojumiem, tirgus uzraudzības iestāde šīs regulas vajadzībām ir attiecīgā valsts iestāde, kas saskaņā ar minētajiem tiesību aktiem atbild par šo iestāžu finanšu uzraudzību, ciktāl MI sistēmas laišana tirgū, nodošana ekspluatācijā vai lietošana ir tieši saistīta ar minēto finanšu pakalpojumu sniegšanu.
6. V prípade vysokorizikových systémov AI, ktoré uvádzajú na trh, do prevádzky alebo používajú finančné inštitúcie regulované právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, je orgánom dohľadu nad trhom na účely tohto nariadenia relevantný vnútroštátny orgán zodpovedný za finančný dohľad nad týmito inštitúciami podľa uvedených právnych predpisov, pokiaľ uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systému AI priamo súvisí s poskytovaním týchto finančných služieb.
7. Atkāpjoties no 6. punkta, attiecīgos apstākļos un ar noteikumu, ka tiek nodrošināta koordinācija, dalībvalsts šīs regulas nolūkos par tirgus uzraudzības iestādi var noteikt citu attiecīgu iestādi.
7. Odchylne od odseku 6 môže členský štát za vhodných okolností a za predpokladu, že je zabezpečená koordinácia, určiť za orgán dohľadu nad trhom na účely tohto nariadenia iný relevantný orgán.
Valstu tirgus uzraudzības iestādēm, kas uzrauga regulētās kredītiestādes, kuras tiek regulētas saskaņā ar Direktīvu 2013/36/ES un kuras piedalās vienotajā uzraudzības mehānismā, kas izveidots ar Regulu (ES) Nr. 1024/2013, būtu nekavējoties jāziņo Eiropas Centrālajai bankai visa tirgus uzraudzības darbību gaitā identificētā informācija, kas varētu būt noderīga Eiropas Centrālās bankas prudenciālās uzraudzības uzdevumu veikšanai, kā norādīts minētajā regulā.
Vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, ktoré vykonávajú dohľad nad regulovanými úverovými inštitúciami regulovanými podľa smernice 2013/36/EÚ a ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu zriadenom nariadením (EÚ) č. 1024/2013, by mali Európskej centrálnej banke bezodkladne oznamovať všetky informácie zistené v priebehu svojich činností dohľadu nad trhom, ktoré môžu byť potenciálne zaujímavé pre úlohy Európskej centrálnej banky v oblasti prudenciálneho dohľadu, ako sa uvádzajú v uvedenom nariadení.
8. Augsta riska MI sistēmām, kas uzskaitītas šīs regulas III pielikuma 1. punktā, ciktāl šīs sistēmas izmanto tiesībaizsardzības nolūkos, robežpārvaldības un tiesiskuma un demokrātijas nolūkos, un augsta riska MI sistēmām, kas uzskaitītas III pielikuma 6.,7. un 8. punktā, dalībvalstis šīs regulas nolūkos par tirgus uzraudzības iestādēm izraugās vai nu kompetentās datu aizsardzības uzraudzības iestādes, kas paredzētas Regulā (ES) 2016/679 vai Direktīvā (ES) 2016/680, vai jebkuru citu iestādi, kas izraudzīta, ievērojot tos pašus nosacījumus, kas paredzēti Direktīvas (ES) 2016/680 41.–44. pantā. Tirgus uzraudzības darbības nekādā veidā neietekmē tiesu iestāžu neatkarību vai kā citādi neiejaucas to darbībā, kad tās rīkojas tiesu varas ietvaros.
8. V prípade vysokorizikových systémov AI uvedených v prílohe III bode 1 tohto nariadenia, pokiaľ sa tieto systémy používajú na účely presadzovania práva, riadenia hraníc a spravodlivosti a demokracie, a v prípade vysokorizikových systémov AI uvedených v prílohe III bodoch 6, 7 a 8 tohto nariadenia, členské štáty určia za orgány dohľadu nad trhom na účely tohto nariadenia buď príslušné dozorné orgány pre ochranu údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo smernice (EÚ) 2016/680 alebo akýkoľvek iný orgán určený podľa rovnakých podmienok stanovených v článkoch 41 až 44 smernice (EÚ) 2016/680. Činnosti dohľadu nad trhom nesmú žiadnym spôsobom ovplyvňovať nezávislosť justičných orgánov ani inak zasahovať do ich činnosti pri výkone ich súdnej právomoci.
9. Ja šīs regulas piemērošanas jomā ietilpst Savienības iestādes, struktūras, biroji vai aģentūras, kā to tirgus uzraudzības iestāde darbojas Eiropas Datu aizsardzības uzraudzītājs, izņemot attiecībā uz Eiropas Savienības Tiesu, kas rīkojas tiesu varas ietvaros.
9. Pokiaľ do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia spadajú inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, koná ako ich orgán pre dohľad nad trhom európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie konajúceho v rámci svojej súdnej právomoci.
10. Dalībvalstis atbalsta koordināciju starp tirgus uzraudzības iestādēm, kas izraudzītas saskaņā ar šo regulu, un citām attiecīgām valsts iestādēm vai struktūrām, kuras uzrauga I pielikumā uzskaitīto Savienības saskaņošanas tiesību aktu vai citu tādu Savienības tiesību aktu piemērošanu, kuri varētu būt svarīgi attiecībā uz III pielikumā minētajām augsta riska MI sistēmām.
10. Členské štáty podporujú koordináciu medzi orgánmi dohľadu nad trhom určenými podľa tohto nariadenia a inými vnútroštátnymi príslušnými orgánmi alebo subjektmi, ktoré vykonávajú dohľad nad uplatňovaním harmonizačných právnych predpisov Únie uvedených v prílohe I alebo v iných právnych predpisoch Únie, ktoré by mohli byť relevantné pre vysokorizikové systémy AI uvedené v prílohe III.
11. Tirgus uzraudzības iestādes un Komisija spēj ierosināt jaunas darbības, tostarp kopīgas izmeklēšanas, kas jāveic tirgus uzraudzības iestādēm vai tirgus uzraudzības iestādēm kopā ar Komisiju, nolūkā veicināt atbilstību, konstatēt neatbilstību, uzlabot informētību vai sniegt norādījumus saistībā ar šo regulu attiecībā uz konkrētām augsta riska MI sistēmu kategorijām, par kurām konstatēts, ka tās rada nopietnu risku divās vai vairāk dalībvalstīs, saskaņā ar Regulas (ES) 2019/1020 9. pantu. MI birojs sniedz koordinācijas atbalstu kopīgām izmeklēšanām.
11. Orgány dohľadu nad trhom a Komisia majú možnosť navrhovať spoločné činnosti vrátane spoločných vyšetrovaní, ktoré majú vykonávať buď orgány dohľadu nad trhom alebo orgány dohľadu nad trhom spoločne s Komisiou a ktorých cieľom je podpora dodržiavania predpisov, zisťovanie nesúladu, zvyšovanie informovanosti alebo poskytovanie usmernení v súvislosti s týmto nariadením, pokiaľ ide o konkrétne kategórie vysokorizikových systémov AI, o ktorých sa zistilo, že predstavujú závažné riziko v dvoch alebo viacerých členských štátoch v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2019/1020. Úrad pre AI poskytuje koordinačnú podporu pre spoločné vyšetrovania.
12. Neskarot Regulā (ES) 2019/1020 paredzētās pilnvaras, un attiecīgā gadījumā un tiktāl, ciktāl tas ir nepieciešams tirgus uzraudzības iestāžu uzdevumu izpildei, nodrošinātāji tām piešķir pilnīgu piekļuvi dokumentācijai, kā arī apmācības, validēšanas un testēšanas datu kopām, ko izmanto augsta riska MI sistēmu izstrādei, tostarp – attiecīgā gadījumā un ievērojot drošības aizsardzības pasākumus –, izmantojot lietojumprogrammu saskarnes (API) vai citus attiecīgus tehniskos līdzekļus un rīkus, kas nodrošina attālinātu piekļuvi.
12. Poskytovatelia poskytnú orgánom dohľadu nad trhom v relevantných prípadoch a do miery, ktorá je potrebná na plnenie ich úloh, úplný prístup k dokumentácii, ako aj súborom trénovacích, validačných a testovacích údajov používaných na vývoj vysokorizikových systémov AI, v prípade potreby a s výhradou bezpečnostných záruk aj prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní alebo iných relevantných technických prostriedkov a nástrojov umožňujúcich diaľkový prístup, a to bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020.
13. Tirgus uzraudzības iestādēm piekļuvi augsta riska MI sistēmas pirmkodam piešķir pēc pamatota pieprasījuma un tikai tad, ja ir izpildīti abi šādi nosacījumi:
13. Orgánom dohľadu nad trhom sa udelí prístup k zdrojovému kódu vysokorizikového systému AI na základe odôvodnenej žiadosti a len vtedy, ak sú splnené obe tieto podmienky:
a)
piekļuve pirmkodam ir nepieciešama, lai novērtētu augsta riska MI sistēmas atbilstību III nodaļas 2. iedaļā noteiktajām prasībām; un
a)
prístup k zdrojovému kódu je potrebný na posúdenie súladu vysokorizikového systému AI s požiadavkami stanovenými v kapitole III oddiele 2 a
b)
testēšanas vai revīzijas procedūras un verifikācijas, kuru pamatā ir nodrošinātāja sniegtie dati un dokumentācija, ir izsmeltas vai izrādījušās nepietiekamas.
b)
postupy testovania alebo auditu a overovania založené na údajoch a dokumentácii, ktoré poskytol poskytovateľ, boli vyčerpané alebo sa ukázali ako nedostatočné.
14. Ar informāciju vai dokumentāciju, ko ieguvušas tirgus uzraudzības iestādes, rīkojas saskaņā ar 78. pantā noteiktajiem konfidencialitātes pienākumiem.
14. Orgány dohľadu nad trhom zaobchádzajú so všetkými získanými informáciami alebo dokumentáciou v súlade s povinnosťou zachovávania dôvernosti podľa článku 78.
Valsts līmeņa procedūra rīcībai ar MI sistēmām, kas rada risku
Postup vnútroštátneho zaobchádzania so systémami AI predstavujúcimi riziko
1. MI sistēmas, kas rada risku, ir “produkts, kas rada risku”, kā definēts Regulas (ES) 2019/1020 3. panta 19. punktā, ciktāl tās rada risku personu veselībai vai drošībai, vai pamattiesībām.
1. Systémy AI predstavujúce riziko sa považujú za výrobky predstavujúce riziko v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 19 nariadenia (EÚ) 2019/1020, pokiaľ predstavujú riziká pre zdravie, bezpečnosť alebo základné práva osôb.
2. Ja dalībvalsts tirgus uzraudzības iestādei ir pietiekams pamats uzskatīt, ka MI sistēma rada risku, kā minēts šā panta 1. punktā, tā veic attiecīgās MI sistēmas izvērtēšanu attiecībā uz tās atbilstību visām prasībām un pienākumiem, kas noteikti šajā regulā. Īpašu uzmanību pievērš MI sistēmām, kas rada risku neaizsargātām grupām. Ja ir identificēti riski pamattiesībām, tirgus uzraudzības iestāde informē arī attiecīgās publiskās iestādes vai struktūras, kas minētas 77. panta 1. punktā, un pilnībā sadarbojas ar tām. Attiecīgie operatori pēc vajadzības sadarbojas ar tirgus uzraudzības iestādi un ar citām 77. panta 1. punktā minētajām publiskām iestādēm vai struktūrām.
2. Ak má orgán dohľadu nad trhom členského štátu dostatočné dôvody domnievať sa, že systém AI predstavuje riziko uvedené v odseku 1 tohto článku, vykoná hodnotenie dotknutého systému AI, pokiaľ ide o jeho súlad so všetkými požiadavkami a povinnosťami stanovenými v tomto nariadení. Osobitná pozornosť sa venuje systémom AI predstavujúcim riziko pre zraniteľné skupiny. V prípade identifikácie rizík pre základné práva orgán dohľadu nad trhom informuje aj relevantné vnútroštátne orgány verejnej moci alebo subjekty uvedené v článku 77 ods. 1 a v plnej miere s nimi spolupracuje. Príslušní prevádzkovatelia podľa potreby spolupracujú s orgánom dohľadu nad trhom a ostatnými vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci alebo subjektmi uvedenými v článku 77 ods. 1.
Ja minētajā izvērtēšanā tirgus uzraudzības iestāde vai, attiecīgā gadījumā, tirgus uzraudzības iestāde sadarbībā ar valsts publisku iestādi, kas minēta 77. panta 1. punktā, konstatē, ka augsta riska MI sistēma neatbilst šajā regulā noteiktajām prasībām un pienākumiem, tā bez liekas kavēšanās pieprasa attiecīgajam operatoram veikt visas pienācīgās korektīvās darbības, lai panāktu MI sistēmas atbilstību, vai MI sistēmu izņemt no tirgus vai atsaukt termiņā, ko tirgus uzraudzības iestāde var noteikt, un jebkurā gadījumā ne vēlāk kā 15 darba dienu laikā vai, kā attiecīgi paredzēts piemērojamajos Savienības saskaņošanas tiesību aktos.
Ak v priebehu uvedeného hodnotenia orgán dohľadu nad trhom alebo v relevantných prípadoch orgán dohľadu nad trhom v spolupráci s vnútroštátnym orgánom verejnej moci uvedeným v článku 77 ods. 1 zistí, že systém AI nespĺňa požiadavky a povinnosti stanovené v tomto nariadení, bez zbytočného odkladu vyžaduje od príslušného prevádzkovateľa prijatie všetkých primeraných nápravných opatrení na dosiahnutie súladu systému AI s uvedenými požiadavkami a povinnosťami, jeho stiahnutie z trhu alebo od používateľa, a to v lehote, ktorú môže orgán dohľadu nad trhom stanoviť, a v každom prípade najneskôr do 15 pracovných dní, alebo ako je stanovené v príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie.
Tirgus uzraudzības iestāde attiecīgi informē attiecīgo paziņoto struktūru. Uz šā punkta otrajā daļā minētajiem pasākumiem attiecas Regulas (ES) 2019/1020 18. pants.
Orgán dohľadu nad trhom o tom informuje príslušnú notifikovanú osobu. Na opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku sa uplatňuje článok 18 nariadenia (EÚ) 2019/1020.
3. Ja tirgus uzraudzības iestāde uzskata, ka neatbilstība neaprobežojas tikai ar tās valsts teritoriju, tā bez liekas kavēšanās informē Komisiju un pārējās dalībvalstis par izvērtēšanas rezultātiem un par darbībām, ko tā operatoram pieprasījusi veikt.
3. Ak sa orgán dohľadu nad trhom domnieva, že nesúlad sa neobmedzuje na územie jeho štátu, bez zbytočného odkladu informuje Komisiu a ostatné členské štáty o výsledkoch hodnotenia a o opatreniach, ktorých prijatie od prevádzkovateľa vyžaduje.
4. Operators nodrošina, ka visas pienācīgās korektīvās darbības tiek veiktas attiecībā uz visām attiecīgajām MI sistēmām, kuras tas darījis pieejamas Savienības tirgū.
4. Prevádzkovateľ zabezpečí prijatie všetkých primeraných nápravných opatrení v súvislosti so všetkými dotknutými systémami AI, ktoré sprístupnil na trhu Únie.
5. Ja MI sistēmas operators neveic pienācīgu korektīvu darbību 2. punktā minētajā termiņā, tirgus uzraudzības iestāde veic visus vajadzīgos provizoriskos pasākumus, lai aizliegtu vai ierobežotu to, ka MI sistēma tiek darīta pieejama tās valsts tirgū vai nodota ekspluatācijā, izņemtu produktu vai savrupo MI sistēmu no minētā tirgus vai atsauktu to. Minētā iestāde bez liekas kavēšanās paziņo Komisijai un pārējām dalībvalstīm par minētajiem pasākumiem.
5. Ak prevádzkovateľ systému AI v lehote uvedenej v odseku 2 neprijme primerané nápravné opatrenia, orgán dohľadu nad trhom prijme všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupňovanie systému AI na svojom vnútroštátnom trhu alebo jeho uvedenie do prevádzky, výrobok alebo samostatný systém AI z uvedeného trhu stiahnuť alebo ho stiahnuť od používateľa. Uvedený orgán oznámi tieto opatrenia bez zbytočného odkladu Komisii a ostatným členským štátom.
6. Šā panta 5. punktā minētajā paziņojumā iekļauj visas pieejamās ziņas, jo īpaši informāciju, kas vajadzīga neatbilstīgās MI sistēmas identificēšanai, datus par MI sistēmas izcelsmi un piegādes ķēdi, norādītās iespējamās neatbilstības un saistītā riska raksturu, veikto valsts pasākumu raksturu un ilgumu, kā arī attiecīgā operatora izvirzītos argumentus. Tirgus uzraudzības iestādes jo īpaši norāda, vai neatbilstība ir saistīta ar vienu vai vairākiem šādiem aspektiem:
6. Oznámenie uvedené v odseku 5 obsahuje všetky podrobné údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä informácie potrebné na identifikáciu systému AI, ktorý nie je v súlade, pôvod systému AI a dodávateľský reťazec, povahu údajného nesúladu a z neho vyplývajúce riziko, povahu a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení a vyjadrenie, ktoré predložil príslušný prevádzkovateľ. Orgány dohľadu nad trhom predovšetkým uvedú, či k nesúladu došlo v dôsledku jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:
a)
5. pantā minētās MI prakses aizlieguma neievērošana;
a)
nedodržiavanie zákazu praktík využívajúcich AI uvedených v článku 5;
b)
augsta riska MI sistēmas neatbilstība III nodaļas 2. iedaļā noteiktajām prasībām;
b)
vysokorizikový systém AI nespĺňa požiadavky stanovené v kapitole III oddiele 2;
c)
trūkumi 40. un 41. pantā minētajos saskaņotajos standartos vai kopīgajās specifikācijās, uz kuru pamata piešķir pieņēmumu par atbilstību;
c)
nedostatky v harmonizovaných normách alebo spoločných špecifikáciách uvedených v článkoch 40 a 41, ktoré sú základom pre predpoklad zhody;
d)
neatbilstība 50. pantam.
7. Tirgus uzraudzības iestādes, kas nav procedūru sākušās dalībvalsts tirgus uzraudzības iestāde, bez liekas kavēšanās informē Komisiju un pārējās dalībvalstis par visiem pieņemtajiem pasākumiem un visu savā rīcībā esošo papildu informāciju par attiecīgās MI sistēmas neatbilstību un – ja tās nepiekrīt paziņotajam valsts pasākumam – informē par saviem iebildumiem.
7. Iné orgány dohľadu nad trhom než orgán dohľadu nad trhom členského štátu, ktorý postup inicioval, bez zbytočného odkladu oznámia Komisii a ostatným členským štátom všetky prijaté opatrenia a akékoľvek dodatočné informácie týkajúce sa nesúladu dotknutého systému AI, ktoré majú k dispozícii, a v prípade, že nesúhlasia s oznámeným vnútroštátnym opatrením, aj svoje námietky.
8. Ja trīs mēnešu laikā no šā panta 5. punktā minētā paziņojuma saņemšanas ne kādas dalībvalsts tirgus uzraudzības iestāde, ne Komisija nav cēlusi iebildumus pret citas dalībvalsts tirgus uzraudzības iestādes veiktu provizorisku pasākumu, minēto pasākumu uzskata par pamatotu. Tas neskar attiecīgā operatora procesuālās tiesības saskaņā ar Regulas (ES) 2019/1020 18. pantu. Šīs regulas 5. pantā minētās MI prakses aizlieguma neievērošanas gadījumā šajā punktā minēto trīs mēnešu termiņu samazina līdz 30 dienām.
8. Ak do troch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 5 tohto článku žiaden orgán dohľadu nad trhom členského štátu ani Komisia nevznesú námietku proti predbežnému opatreniu prijatému orgánom dohľadu nad trhom iného členského štátu, opatrenie sa považuje za opodstatnené. Týmto nie sú dotknuté procesné práva dotknutého prevádzkovateľa v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2019/1020. V prípade nedodržania zákazu praktík využívajúcich AI uvedených v článku 5 tohto nariadenia sa trojmesačné lehota uvedená v tomto odseku skráti na 30 dní.
9. Tirgus uzraudzības iestādes nodrošina, ka attiecībā uz attiecīgo produktu vai MI sistēmu bez liekas kavēšanās tiek veikti pienācīgi ierobežojoši pasākumi, piemēram, produkta vai MI sistēmas izņemšana no to tirgus.
9. Orgány dohľadu nad trhom zabezpečia, aby sa vo vzťahu k dotknutému výrobku alebo systému AI bez zbytočného odkladu prijali primerané reštriktívne opatrenia, ako je napríklad stiahnutie výrobku alebo systému AI z ich trhu.
1. Saskaņā ar šīs regulas noteikumiem dalībvalstis nosaka noteikumus par sodiem un citiem izpildes panākšanas pasākumiem – kuri var ietvert arī brīdinājumus un nemonetārus pasākumus –, kas piemērojami par operatoru izdarītiem šīs regulas pārkāpumiem, un veic visus nepieciešamos pasākumus, lai nodrošinātu, ka tie tiek īstenoti pareizi un efektīvi un ņemot vērā norādījumus, ko Komisija izdevusi, ievērojot 96. pantu. Paredzētie sodi ir iedarbīgi, samērīgi un atturoši. Tajos ņem vērā MVU, tostarp jaunuzņēmumu, intereses un to ekonomisko dzīvotspēju.
1. Členské štáty v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie a iné opatrenia presadzovania, ktoré môžu zahŕňať varovania a nepeňažné opatrenia a sú uplatniteľné pri porušeniach tohto nariadenia zo strany prevádzkovateľov, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich riadneho a účinného vykonávania, pričom zohľadnia usmernenia vydané Komisiou podľa článku 96. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Musia zohľadňovať záujmy MSP vrátane startupov a ich ekonomickú životaschopnosť.
2. Dalībvalstis nekavējoties un vēlākais līdz piemērošanas sākuma dienai paziņo Komisijai par 1. punktā minētajiem noteikumiem par sodiem un citiem izpildes panākšanas pasākumiem un nekavējoties paziņo tai par visiem to turpmākiem grozījumiem.
2. Členské štáty o pravidlách týkajúcich sa sankcií a iných opatreniach presadzovania uvedených v odseku 1 bezodkladne a najneskôr do dňa začatia uplatňovania informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú ich nasledujúcu zmenu.
3. Par 5. pantā minētās MI prakses aizlieguma neievērošanu piemēro administratīvos naudas sodus līdz 35 000 000 EUR vai, ja pārkāpējs ir uzņēmums, līdz 7 % no tā kopējā globālā apgrozījuma iepriekšējā finanšu gadā, atkarībā no tā, kurš no tiem ir lielāks.
3. Za nedodržanie zákazov praktík využívajúcich AI uvedených v článku 5 sa ukladajú správne pokuty až do výšky 35 000 000 EUR, alebo ak je páchateľom podnik, až do výšky 7 % jeho celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúci finančný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia.
4. Par neatbilstību kādam no turpmāk uzskaitītajiem noteikumiem, kas attiecas uz operatoriem vai paziņotajām struktūrām, atskaitot tos, kas noteikti 5. pantā, piemēro administratīvos naudas sodus līdz 15 000 000 EUR apmērā vai, ja pārkāpējs ir uzņēmums, līdz 3 % apmērā no tā kopējā globālā apgrozījuma iepriekšējā finanšu gadā, atkarībā no tā, kurš no tiem ir lielāks:
4. Správne pokuty až do výšky 15 000 000 EUR, alebo ak je páchateľom podnik, až do výšky 3 % jeho celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúci finančný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia, sa ukladajú za nesúlad s ktorýmkoľvek z týchto ustanovení týkajúcich sa prevádzkovateľov alebo notifikovaných osôb iných ako stanovených v článku 5:
a)
nodrošinātāju pienākumi, ievērojot 16. pantu;
a)
povinnosti poskytovateľov podľa článku 16;
b)
pilnvaroto pārstāvju pienākumi, ievērojot 22. pantu;
b)
povinnosti splnomocnených zástupcov podľa článku 22;
c)
importētāju pienākumi, ievērojot 23. pantu;
c)
povinnosti dovozcov podľa článku 23;
d)
izplatītāju pienākumi, ievērojot 24. pantu;
d)
povinnosti distribútorov podľa článku 24;
e)
uzturētāju pienākumi, ievērojot 26. pantu;
e)
povinnosti nasadzujúcich subjektov podľa článku 26;
f)
prasības attiecībā uz paziņotajām struktūrām un to pienākumi saskaņā ar 31. pantu, 33. panta 1., 3. un 4. punktu vai 34. pantu;
f)
požiadavky a povinnosti notifikovaných osôb podľa článku 31, článku 33 ods. 1, 3 a 4 alebo článku 34;
g)
pārredzamības pienākumi attiecībā uz nodrošinātājiem un uzturētājiem, ievērojot 50. pantu.
g)
povinnosti v oblasti transparentnosti pre poskytovateľov a nasadzujúce subjekty podľa článku 50.
5. Par nepareizas, nepilnīgas vai maldinošas informācijas sniegšanu paziņotajām struktūrām un valsts kompetentajām iestādēm atbildē uz pieprasījumu piemēro administratīvos naudas sodus līdz 7 500 000 EUR apmērā vai, ja pārkāpējs ir uzņēmums, līdz 1 % apmērā no tā kopējā globālā apgrozījuma iepriekšējā finanšu gadā, atkarībā no tā, kurš no tiem ir lielāks.
5. Za poskytnutie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií v odpovedi na žiadosť notifikovaných osôb alebo vnútroštátnych príslušných orgánov sa ukladajú správne pokuty až do výšky 7 500 000 EUR, alebo ak je páchateľom podnik, až do výšky 1 % jeho celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúci finančný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia.
6. MVU, tostarp jaunuzņēmumu, gadījumā katrs šajā pantā minētais naudas sods ir līdz procentuālajam apmēram vai apmēram, kas minēts 3., 4. un 5. punktā, atkarībā no tā, kurš no tiem ir mazāks.
6. V prípade MSP vrátane startupov sa každá pokuta uvedená v tomto článku ukladá až do percentuálneho podielu alebo sumy uvedenej v odsekoch 3, 4 a 5, podľa toho, ktorá suma je nižšia.
7. Lemjot par to, vai piemērot administratīvo naudas sodu, un lemjot par administratīvā naudas soda apmēru, katrā atsevišķā gadījumā ņem vērā visus attiecīgos konkrētās situācijas apstākļus un, attiecīgā gadījumā, izvērtē šādus elementus:
7. Pri rozhodovaní o uložení správnej pokuty a o jej výške sa v každom jednotlivom prípade zohľadnia všetky relevantné okolnosti konkrétnej situácie a vo vhodných prípadoch sa vezme do úvahy:
a)
pārkāpuma un tā seku raksturs, smagums un ilgums, ņemot vērā MI sistēmas nolūku, kā arī, attiecīgā gadījumā, skarto personu skaits un tām nodarītā kaitējuma apmērs;
a)
povaha, závažnosť a trvanie porušenia a jeho dôsledkov s prihliadnutím na účel systému AI a vo vhodných prípadoch aj na počet dotknutých jednotlivcov a rozsah škody, ktorú utrpeli;
b)
vai citas tirgus uzraudzības iestādes jau ir piemērojušas administratīvos naudas sodus tam pašam operatoram par to pašu pārkāpumu;
b)
či už tomu istému prevádzkovateľovi uložili za to isté porušenie správne pokuty iné orgány dohľadu nad trhom;
c)
vai citas iestādes tam pašam operatoram jau ir piemērojušas administratīvos naudas sodus par citu Savienības vai valsts tiesību aktu pārkāpumiem, ja šādu pārkāpumu pamatā ir tā pati darbība vai bezdarbība, kas ir attiecīgs šīs regulas pārkāpums;
c)
či už iné orgány uložili správne pokuty tomu istému prevádzkovateľovi za porušenia iných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ak takéto porušenia vyplývajú z tej istej činnosti alebo opomenutia predstavujúceho relevantné porušenie tohto nariadenia;
d)
operatora, kurš izdarījis pārkāpumu, lielums, gada apgrozījums un tirgus daļa;
d)
veľkosť, ročný obrat a trhový podiel prevádzkovateľa, ktorý sa dopustil porušenia;
e)
jebkāds cits pastiprinošs vai mīkstinošs apstāklis, kas piemērojams lietas apstākļiem, piemēram, no pārkāpuma tieši vai netieši gūti finansiālie labumi vai novērsti zaudējumi;
e)
akékoľvek iné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti prípadu, ako napríklad získané finančné výhody alebo straty, ktorým sa zabránilo, priamo alebo nepriamo v súvislosti s porušením;
f)
pakāpe, kādā notiek sadarbība ar valstu kompetentajām iestādēm, lai novērstu pārkāpumu un mazinātu tā iespējamās nelabvēlīgās sekas;
f)
miera spolupráce s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi pri náprave porušenia a zmiernení možných nepriaznivých dôsledkov porušenia;
g)
operatora atbildības pakāpe, ņemot vērā tā īstenotos tehniskos un organizatoriskos pasākumus;
g)
miera zodpovednosti prevádzkovateľa s prihliadnutím na technické a organizačné opatrenia, ktoré vykonal;
h)
veids, kādā par pārkāpumu ir uzzinājušas valsts kompetentās iestādes, jo īpaši to, vai operators ir ziņojis par pārkāpumu, un, ja ir, – kādā mērā;
h)
spôsob, akým sa vnútroštátne príslušné orgány o porušení dozvedeli, a najmä to, či prevádzkovateľ porušenie oznámil, a ak áno, v akom rozsahu;
i)
vai pārkāpums izdarīts tīši vai nolaidības dēļ;
i)
úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia;
j)
visas darbības, ko operators veicis, lai mazinātu skartajām personām nodarīto kaitējumu.
j)
všetky opatrenia prijaté prevádzkovateľom na zmiernenie ujmy, ktorú utrpeli dotknuté osoby.
8. Katra dalībvalsts paredz noteikumus par to, kādā mērā administratīvos naudas sodus var uzlikt publiskām iestādēm un struktūrām, kas izveidotas minētajā dalībvalstī.
8. Každý členský štát stanoví pravidlá o tom, v akom rozsahu sa môžu správne pokuty uložiť orgánom verejnej moci a subjektom zriadeným v danom členskom štáte.
9. Atkarībā no dalībvalstu tiesību sistēmas noteikumus par administratīvajiem naudas sodiem var piemērot tādā veidā, ka naudas sodus uzliek, attiecīgi, kompetentās valsts tiesas vai citas struktūras minētajās dalībvalstīs. Šādu noteikumu piemērošanai minētajās dalībvalstīs ir līdzvērtīga ietekme.
9. V závislosti od právneho systému členských štátov sa pravidlá o správnych pokutách môžu uplatňovať tak, aby pokuty podľa pravidiel uplatniteľných v daných členských štátoch ukladali príslušné vnútroštátne súdy alebo iné orgány. Uplatňovanie takýchto pravidiel v uvedených členských štátoch má rovnocenný účinok.
10. Šajā pantā paredzēto pilnvaru izmantošanai piemēro atbilstošas procesuālas garantijas saskaņā ar Savienības un valsts tiesību aktiem, tostarp efektīvu tiesību aizsardzību tiesā un pienācīgu procesu.
10. Výkon právomocí podľa tohto článku podlieha primeraným procesným zárukám v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom vrátane účinného súdneho prostriedku nápravy a riadneho procesu.
11. Dalībvalstis katru gadu ziņo Komisijai par administratīvajiem naudas sodiem, ko tās attiecīgajā gadā ir noteikušas, saskaņā ar šo pantu, un par visām saistītajām tiesvedībām vai tiesas procesiem.
11. Členské štáty každoročne podávajú Komisii správu o správnych pokutách, ktoré počas daného roka uložili v súlade s týmto článkom, a o všetkých súvisiacich sporoch alebo súdnych konaniach.
Izvērtēšana un pārskatīšana
1. Reizi gadā pēc šīs regulas stāšanās spēkā un līdz 97. pantā noteiktā pilnvaru deleģēšanas laikposma beigām Komisija novērtē nepieciešamību grozīt III pielikuma sarakstu un 5. pantā paredzēto aizliegtās MI prakses sarakstu. Minētās novērtēšanas konstatējumus Komisija iesniedz Eiropas Parlamentam un Padomei.
1. Komisia každý rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a až do konca obdobia delegovania právomoci stanoveného v článku 97 posúdi potrebu zmeny zoznamu v prílohe III a zoznamu zakázaných praktík využívajúcich AI v článku 5. Komisia predloží zistenia tohto posúdenia Európskemu parlamentu a Rade.
2. Līdz 2028. gada 2. augustam un pēc tam reizi četros gados Komisija izvērtē un ziņo Eiropas Parlamentam un Padomei par:
2. Komisia do 2. augusta 2028 a potom každé štyri roky vyhodnotí nasledovné skutočnosti a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade:
a)
nepieciešamību pēc grozījumiem nolūkā paplašināt esošās jomu kategorijas vai pievienot jaunas jomu kategorijas III pielikumā;
a)
potrebu zmien, ktorými sa rozširujú existujúce oblasti alebo dopĺňajú nové oblasti v prílohe III;
b)
grozījumiem MI sistēmu sarakstā, attiecībā uz kurām vajadzīgi papildu pārredzamības pasākumi 50. pantā;
b)
zmeny zoznamu systémov AI, ktoré si vyžadujú dodatočné opatrenia v oblasti transparentnosti podľa článku 50;
c)
grozījumiem nolūkā stiprināt uzraudzības un pārvaldības sistēmas efektivitāti.
c)
zmeny, ktorými sa zvyšuje účinnosť systému dohľadu a správy a riadenia.
3. Līdz 2029. gada 2. augustam un pēc tam reizi četros gados Komisija iesniedz Eiropas Parlamentam un Padomei ziņojumu par šīs regulas izvērtēšanu un pārskatīšanu. Ziņojumā ietver novērtējumu attiecībā uz izpildes panākšanas struktūru un iespējamu vajadzību pēc Savienības aģentūras visu apzināto trūkumu novēršanai. Pamatojoties uz konstatējumiem, minētajam ziņojumam attiecīgā gadījumā pievieno priekšlikumu šīs regulas grozījumiem. Šos ziņojumus publisko.
3. Komisia do 2. augusta 2029 a potom každé štyri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení a preskúmaní tohto nariadenia. Táto správa obsahuje posúdenie štruktúry presadzovania a prípadnej potreby, aby zistené nedostatky odstránila agentúra Únie. Na základe zistení sa k uvedenej správe v prípade potreby pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia. Správy sa uverejňujú.
4. Ziņojumos, kas minēti 2. punktā, īpašu uzmanību pievērš šādiem jautājumiem:
4. V správach uvedených v odseku 2 sa venuje osobitná pozornosť:
a)
to valstu kompetento iestāžu finanšu, tehnisko un cilvēkresursu statuss, kas vajadzīgi, lai efektīvi veiktu uzdevumus, kuri tām uzticēti saskaņā ar šo regulu;
a)
stavu finančných, technických a ľudských zdrojov vnútroštátnych príslušných orgánov na účinné vykonávanie úloh, ktoré im boli pridelené podľa tohto nariadenia;
b)
situācija saistībā ar sodiem, jo īpaši administratīvajiem naudas sodiem, kā minēts 99. panta 1. punktā, kurus dalībvalstis piemēro par šīs regulas noteikumu pārkāpumiem;
b)
stavu sankcií, najmä správnych pokút uvedených v článku 99 ods. 1, ktoré členské štáty ukladajú za porušenie tohto nariadenia;
c)
pieņemtie saskaņotie standarti un kopīgās specifikācijas, kas izstrādātas šīs regulas atbalstam;
c)
prijatým harmonizovaným normám a spoločným špecifikáciám vypracovaným na podporu tohto nariadenia;
d)
to uzņēmumu skaits, kas ienāk tirgū pēc šīs regulas piemērošanas sākuma, un cik daudz no tiem ir MVU.
d)
počtu podnikov, ktoré vstúpia na trh po začatí uplatňovania tohto nariadenia, a tomu, koľko z nich sú MSP.
5. Līdz 2028. gada 2. augustam Komisija izvērtē MI biroja darbību, to, vai MI birojam ir piešķirtas pietiekamas pilnvaras un kompetences, lai tas varētu pildīt savus uzdevumus, un vai šīs regulas pienācīgai īstenošanai un izpildes panākšanai būtu svarīgi un nepieciešami uzlabot MI biroju un tā izpildes panākšanas kompetences un palielināt tā resursus. Komisija iesniedz izvērtējuma ziņojumu Eiropas Parlamentam un Padomei.
5. Komisia do 2. augusta 2028 vyhodnotí fungovanie úradu pre AI, to, či mu boli udelené dostatočné právomoci na plnenie jeho úloh a či by na riadne vykonávanie a presadzovanie tohto nariadenia bolo vhodné a potrebné posilniť úrad pre AI a jeho právomoci v oblasti presadzovania a navýšiť jeho zdroje. Komisia správu o svojom hodnotení predloží Európskemu parlamentu a Rade.
6. Līdz 2028. gada 2. augustam un pēc tam reizi četros gados Komisija iesniedz ziņojumu par vispārīga lietojuma MI modeļu energoefektīvas izstrādes standartizācijas nodevumu izstrādē gūtā progresa pārskatīšanu un novērtē vajadzību pēc turpmākiem pasākumiem vai darbībām, tostarp saistošiem pasākumiem vai darbībām. Šo ziņojumu iesniedz Eiropas Parlamentam un Padomei un publisko.
6. Komisia do 2. augusta 2028 a potom každé štyri roky predloží správu o preskúmaní pokroku pri vývoji normalizačných produktov týkajúcich sa energeticky efektívneho vývoja modelov AI na všeobecné účely a posúdi potrebu ďalších opatrení alebo krokov vrátane záväzných opatrení alebo krokov. Táto správa sa predloží Európskemu parlamentu a Rade a zverejní sa.
7. Līdz 2028. gada 2. augustam un pēc tam reizi trīs gados Komisija izvērtē brīvprātīgo rīcības kodeksu ietekmi un efektivitāti, lai veicinātu III nodaļas 2. iedaļā noteikto prasību piemērošanu attiecībā uz MI sistēmām, kas nav augsta riska MI sistēmas, un, iespējams, citu papildu prasību piemērošanu attiecībā uz MI sistēmām, kas nav augsta riska MI sistēmas, tostarp saistībā ar vides ilgtspēju.
7. Komisia do 2. augusta 2028 a potom každé tri roky vyhodnotí vplyv a účinnosť dobrovoľných kódexov správania na podporu uplatňovania požiadaviek stanovených v kapitole III oddiele 2 na systémy AI, ktoré nie sú vysokorizikové, a prípadne ďalších dodatočných požiadaviek na systémy AI, ktoré nie sú vysokorizikové, a to aj pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť.
8. Šā panta 1. līdz 7. punkta nolūkos MI padome, dalībvalstis un valstu kompetentās iestādes Komisijai pēc tās pieprasījuma un bez liekas kavēšanās sniedz informāciju.
8. Rada pre AI, členské štáty a vnútroštátne príslušné orgány bez zbytočného odkladu poskytnú Komisii na jej žiadosť informácie na účely odsekov 1 až 7.
9. Veicot 1. līdz 7. punktā minēto izvērtēšanu un pārskatīšanu, Komisija ņem vērā MI padomes, Eiropas Parlamenta, Padomes un citu attiecīgo struktūru vai avotu nostāju un konstatējumus.
9. Pri hodnoteniach a preskúmaniach uvedených v odsekoch 1 až 7 Komisia zohľadní stanoviská a zistenia rady pre AI, Európskeho parlamentu, Rady a iných relevantných subjektov alebo zdrojov.
10. Vajadzības gadījumā Komisija iesniedz attiecīgus priekšlikumus par šīs regulas grozīšanu, jo īpaši, ņemot vērā norises tehnoloģiju jomā, MI sistēmu ietekmi uz veselību un drošību un pamattiesībām un ņemot vērā attīstības stāvokli informācijas sabiedrībā.
10. Komisia v prípade potreby predloží vhodné návrhy na zmenu tohto nariadenia, pričom zohľadní najmä vývoj v oblasti technológií a vplyv systémov AI na zdravie a bezpečnosť a na základné práva a vezme do úvahy aktuálny stav pokroku v informačnej spoločnosti.
11. Lai ievirzītu šā panta 1. līdz 7. punktā minēto izvērtēšanu un pārskatīšanu, MI birojs apņemas izstrādāt objektīvu un līdzdalīgu metodiku riska līmeņa izvērtēšanai, balstoties uz attiecīgajos pantos izklāstītajiem kritērijiem un jaunu sistēmu iekļaušanu:
11. S cieľom usmerniť hodnotenia a preskúmania uvedené v odsekoch 1 až 7 tohto článku vypracuje úrad pre AI objektívnu a participatívnu metodiku hodnotenia úrovní rizika na základe kritérií uvedených v príslušných článkoch a začlenenia nových systémov do:
a)
III pielikumā ietvertajā sarakstā, tostarp attiecībā uz spēkā esošo jomu kategoriju paplašināšanu vai jaunu jomu kategoriju pievienošanu minētajā pielikumā;
a)
zoznamu uvedeného v prílohe III vrátane rozšírenia existujúcich oblastí alebo pridania nových oblastí do uvedenej prílohy;
b)
5. pantā ietvertajā aizliegtās MI prakses sarakstā; un
b)
zoznamu zakázaných praktík uvedených v článku 5 a
c)
MI sistēmu sarakstā, attiecībā uz kurām, ievērojot 50. pantu, vajadzīgi papildu pārredzamības pasākumi.
c)
zoznamu systémov AI, ktoré si vyžadujú dodatočné opatrenia v oblasti transparentnosti podľa článku 50.
12. Visos grozījumos, ko veic šajā regulā, ievērojot 10. punktu, vai attiecīgajos turpmākajos deleģētajos vai īstenošanas aktos, kas attiecas uz I pielikuma B iedaļā uzskaitītajiem Savienības saskaņošanas tiesību aktiem, ņem vērā katras nozares regulējuma specifiku un spēkā esošos pārvaldības, atbilstības novērtēšanas un izpildes panākšanas mehānismus un ar tiem izveidoto iestāžu darbību.
12. Pri každej zmene tohto nariadenia podľa odseku 10 alebo príslušných delegovaných alebo vykonávacích aktov, ktoré sa týkajú odvetvových harmonizačných právnych predpisov Únie uvedených v prílohe I oddiele B, sa zohľadňujú regulačné osobitosti jednotlivých odvetví, existujúce mechanizmy správy a riadenia, posudzovania zhody a presadzovania a orgány, ktorú sú nimi zriadené.
13. Līdz 2031. gada 2. augustam Komisija novērtē šīs regulas izpildes panākšanu un sniedz ziņojumu par to Eiropas Parlamentam, Padomei un Eiropas Ekonomikas un sociālo lietu komitejai, ņemot vērā pirmos šīs regulas piemērošanas gadus. Pamatojoties uz minētā ziņojuma secinājumiem, Komisija attiecīgā gadījumā tam pievieno priekšlikumu par šīs regulas grozīšanu attiecībā uz izpildes panākšanas struktūru un vajadzību veidot Savienības aģentūru visu apzināto trūkumu novēršanai.
13. Komisia do 2. augusta 2031 posúdi presadzovanie tohto nariadenia a podá o ňom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, pričom zohľadní prvé roky uplatňovania tohto nariadenia. Na základe zistení sa k správe v prípade potreby pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia, pokiaľ ide o štruktúru presadzovania a potrebu, aby všetky zistené nedostatky odstránila agentúra Únie.
Stāšanās spēkā un piemērošana
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Šī regula stājas spēkā divdesmitajā dienā pēc tās publicēšanas Eiropas Savienības Oficiālajā Vēstnesī.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
To piemēro no 2026. gada 2. augusta.
Uplatňuje sa od 2. augusta 2026.
a)
I un II nodaļu piemēro no 2025. gada 2. februāra;
a)
kapitoly I a II sa uplatňujú od 2. februára 2025;
b)
III nodaļas 4. iedaļu, V nodaļu, VII nodaļu un XII nodaļu, un 78. pantu piemēro no 2025. gada 2. augusta, izņemot 101. pantu;
b)
kapitola III oddiel 4, kapitola V, kapitola VII, kapitola XII a článok 78 sa uplatňujú od 2. augusta 2025, s výnimkou článku 101;
c)
6. panta 1. punktu un attiecīgos šajā regulā paredzētos pienākumus piemēro no 2027. gada 2. augusta.
c)
článok 6 ods. 1 a zodpovedajúce povinnosti stanovené v tomto nariadení sa uplatňujú od 2. augusta 2027.
Šī regula uzliek saistības kopumā un ir tieši piemērojama visās dalībvalstīs.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
Briselē, 2024. gada 13. jūnijā
Eiropas Parlamenta vārdā –
(1) OV C 517, 22.12.2021., 56. lpp.
(1) Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 56.
(2) OV C 115, 11.3.2022., 5. lpp.
(2) Ú. v. EÚ C 115, 11.3.2022, s. 5.
(3) OV C 97, 28.2.2022., 60. lpp.
(3) Ú. v. EÚ C 97, 28.2.2022, s. 60.
(4) Eiropas Parlamenta 2024. gada 13. marta nostāja (Oficiālajā Vēstnesī vēl nav publicēta) un Padomes 2024. gada 21. maija lēmums.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2024 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 21. mája 2024.
(5) Eiropadome (2020), Eiropadomes ārkārtas sanāksme (2020. gada 1. un 2. oktobrī) – secinājumi, EUCO 13/20, 6. lpp.
(5) Európska rada, mimoriadne zasadnutie Európskej rady (1. a 2. októbra 2020) – závery, EUCO 13/20, 2020, s. 6.
(6) Eiropas Parlamenta 2020. gada 20. oktobra rezolūcija ar ieteikumiem Komisijai par mākslīgā intelekta, robotikas un saistīto tehnoloģiju ētisko aspektu satvaru, 2020/2012(INL).
(6) Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu k rámcu etických aspektov umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií, 2020/2012(INL).
(7) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (EK) Nr. 765/2008 (2008. gada 9. jūlijs), ar ko nosaka akreditācijas un atceļ Regulu (EEK) Nr. 339/93 (OV L 218, 13.8.2008., 30. lpp.).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).
(8) Eiropas Parlamenta un Padomes Lēmums Nr. 768/2008/EK (2008. gada 9. jūlijs) par produktu tirdzniecības vienotu sistēmu un ar ko atceļ Padomes Lēmumu 93/465/EEK (OV L 218, 13.8.2008., 82. lpp.).
(8) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).
(9) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2019/1020 (2019. gada 20. jūnijs) par tirgus uzraudzību un produktu atbilstību un ar ko groza Direktīvu 2004/42/EK un Regulas (EK) Nr. 765/2008 un (ES) Nr. 305/2011 (OV L 169, 25.6.2019., 1. lpp.).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).
(10) Padomes Direktīva 85/374/EEK (1985. gada 25. jūlijs) par dalībvalstu normatīvo un administratīvo aktu tuvināšanu attiecībā uz atbildību par produktiem ar trūkumiem (OV L 210, 7.8.1985., 29. lpp.).
(10) Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).
(11) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2016/679 (2016. gada 27. aprīlis) par fizisku personu aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi un šādu datu brīvu apriti un ar ko atceļ Direktīvu 95/46/EK (Vispārīgā datu aizsardzības regula) (OV L 119, 4.5.2016., 1. lpp.).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(12) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2018/1725 (2018. gada 23. oktobris) par fizisku personu aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi Savienības iestādēs, struktūrās, birojos un aģentūrās un par šādu datu brīvu apriti un ar ko atceļ Regulu (EK) Nr. 45/2001 un Lēmumu Nr. 1247/2002/EK (OV L 295, 21.11.2018., 39. lpp.).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(13) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva (ES) 2016/680 (2016. gada 27. aprīlis) par fizisku personu aizsardzību attiecībā uz personas datu apstrādi, ko veic kompetentās iestādes, lai novērstu, izmeklētu, atklātu noziedzīgus nodarījumus vai sauktu pie atbildības par tiem vai izpildītu kriminālsodus, un par šādu datu brīvu apriti, ar ko atceļ Padomes Pamatlēmumu 2008/977/TI (Tiesībaizsardzības direktīva) (OV L 119, 4.5.2016., 89. lpp.).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (smernica o presadzovaní práva) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(14) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2002/58/EK (2002. gada 12. jūlijs) par personas datu apstrādi un privātās dzīves aizsardzību elektronisko komunikāciju nozarē (Direktīva par privātās dzīves aizsardzību un elektronisko komunikāciju) (OV L 201, 31.7.2002., 37. lpp.).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).
(15) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2022/2065 (2022. gada 19. oktobris) par digitālo pakalpojumu vienoto tirgu un ar ko groza Direktīvu 2000/31/EK (Digitālo pakalpojumu akts) (OV L 277, 27.10.2022., 1. lpp.).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).
(16) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva (ES) 2019/882 (2019. gada 17. aprīlis) par produktu un pakalpojumu piekļūstamības prasībām (OV L 151, 7.6.2019., 70. lpp.).
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).
(17) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2005/29/EK (2005. gada 11. maijs), kas attiecas uz uzņēmēju negodīgu komercpraksi iekšējā tirgū attiecībā pret patērētājiem un ar ko groza Padomes Direktīvu 84/450/EEK un Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīvas 97/7/EK, 98/27/EK un 2002/65/EK un Eiropas Parlamenta un Padomes Regulu (EK) Nr. 2006/2004 (“Negodīgas komercprakses direktīva”) (OV L 149, 11.6.2005., 22. lpp.).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).
(18) Padomes Pamatlēmums 2002/584/TI (2002. gada 13. jūnijs) par Eiropas apcietināšanas orderi un par nodošanas procedūrām starp dalībvalstīm (OV L 190, 18.7.2002., 1. lpp.).
(18) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1).
(19) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva (ES) 2022/2557 (2022. gada 14. decembris) par kritisko vienību noturību un Padomes Direktīvas 2008/114/EK atcelšanu (OV L 333, 27.12.2022., 164. lpp.).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 164).
(20) OV C 247, 29.6.2022., 1. lpp.
(20) Ú. v. EÚ C 247, 29.6.2022, s. 1.
(21) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2017/745 (2017. gada 5. aprīlis), kas attiecas uz medicīniskām ierīcēm, ar ko groza Direktīvu 2001/83/EK, Regulu (EK) Nr. 178/2002 un Regulu (EK) Nr. 1223/2009 un atceļ Padomes Direktīvas 90/385/EEK un 93/42/EEK (OV L 117, 5.5.2017., 1. lpp.).
(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1).
(22) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2017/746 (2017. gada 5. aprīlis) par in vitro diagnostikas medicīniskām ierīcēm un ar ko atceļ Direktīvu 98/79/EK un Komisijas Lēmumu 2010/227/ES (OV L 117, 5.5.2017., 176. lpp.).
(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176).
(23) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2006/42/EK (2006. gada 17. maijs) par mašīnām, un ar kuru groza Direktīvu 95/16/EK (OV L 157, 9.6.2006., 24. lpp.).
(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).
(24) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (EK) Nr. 300/2008 (2008. gada 11. marts) par kopīgiem noteikumiem civilās aviācijas drošības jomā un ar ko atceļ Regulu (EK) Nr. 2320/2002 (OV L 97, 9.4.2008., 72. lpp.).
(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002 (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 72).
(25) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) Nr. 167/2013 (2013. gada 5. februāris) par lauksaimniecības un mežsaimniecības transportlīdzekļu apstiprināšanu un tirgus uzraudzību (OV L 60, 2.3.2013., 1. lpp.).
(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 1).
(26) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) Nr. 168/2013 (2013. gada 15. janvāris) par divu riteņu vai trīs riteņu transportlīdzekļu un kvadriciklu apstiprināšanu un tirgus uzraudzību (OV L 60, 2.3.2013., 52. lpp.).
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52).
(27) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2014/90/ES (2014. gada 23. jūlijs) par kuģu aprīkojumu un ar ko atceļ Padomes Direktīvu 96/98/EK (OV L 257, 28.8.2014., 146. lpp.).
(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146).
(28) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva (ES) 2016/797 (2016. gada 11. maijs) par dzelzceļa sistēmas savstarpēju izmantojamību Eiropas Savienībā (OV L 138, 26.5.2016., 44. lpp.).
(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 44).
(29) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2018/858 (2018. gada 30. maijs) par mehānisko transportlīdzekļu un to piekabju, kā arī tādiem transportlīdzekļiem paredzētu sistēmu, sastāvdaļu un atsevišķu tehnisku vienību apstiprināšanu un tirgus uzraudzību un ar ko groza Regulas (EK) Nr. 715/2007 un (EK) Nr. 595/2009 un atceļ Direktīvu 2007/46/EK (OV L 151, 14.6.2018., 1. lpp.).
(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).
(30) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2018/1139 (2018. gada 4. jūlijs) par kopīgiem noteikumiem civilās aviācijas jomā un ar ko izveido Eiropas Savienības Aviācijas drošības aģentūru, un ar ko groza Eiropas Parlamenta un Padomes Regulas (EK) Nr. 2111/2005, (EK) Nr. 1008/2008, (ES) Nr. 996/2010, (ES) Nr. 376/2014 un Direktīvas 2014/30/ES un 2014/53/ES un atceļ Eiropas Parlamenta un Padomes Regulas (EK) Nr. 552/2004 un (EK) Nr. 216/2008 un Padomes Regulu (EEK) Nr. 3922/91 (OV L 212, 22.8.2018., 1. lpp.).
(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1).
(31) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2019/2144 (2019. gada 27. novembris) par prasībām mehānisko transportlīdzekļu un to piekabju un šiem transportlīdzekļiem paredzētu sistēmu, sastāvdaļu un atsevišķu tehnisko vienību tipa apstiprināšanai attiecībā uz to vispārīgo drošību un transportlīdzekļa braucēju un neaizsargāto ceļu satiksmes dalībnieku aizsardzību, ar ko groza Eiropas Parlamenta un Padomes Regulu (ES) 2018/858 un atceļ Eiropas Parlamenta un Padomes Regulas (EK) Nr. 78/2009, (EK) Nr. 79/2009 un (EK) Nr. 661/2009 un Komisijas Regulas (EK) Nr. 631/2009, (ES) Nr. 406/2010, (ES) Nr. 672/2010, (ES) Nr. 1003/2010, (ES) Nr. 1005/2010, (ES) Nr. 1008/2010, (ES) Nr. 1009/2010, (ES) Nr. 19/2011, (ES) Nr. 109/2011, (ES) Nr. 458/2011, (ES) Nr. 65/2012, (ES) Nr. 130/2012, (ES) Nr. 347/2012, (ES) Nr. 351/2012, (ES) Nr. 1230/2012 un (ES) 2015/166 (OV L 325, 16.12.2019., 1. lpp.).
(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 a ktorým sa zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009, (ES) č. 79/2009 a (ES) č. 661/2009 a nariadenia Komisie (ES) č. 631/2009, (EÚ) č. 406/2010, (EÚ) č. 672/2010, (EÚ) č. 1003/2010, (EÚ) č. 1005/2010, (EÚ) č. 1008/2010, (EÚ) č. 1009/2010, (EÚ) č. 19/2011, (EÚ) č. 109/2011, (EÚ) č. 458/2011, (EÚ) č. 65/2012, (EÚ) č. 130/2012, (EÚ) č. 347/2012, (EÚ) č. 351/2012, (EÚ) č. 1230/2012 a (EÚ) 2015/166 (Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1).
(32) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (EK) Nr. 810/2009 (2009. gada 13. jūlijs), ar ko izveido Kopienas Vīzu kodeksu (Vīzu kodekss) (OV L 243, 15.9.2009., 1. lpp.).
(32) Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).
(33) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2013/32/ES (2013. gada 26. jūnijs) par kopējām procedūrām starptautiskās aizsardzības statusa piešķiršanai un atņemšanai (OV L 180, 29.6.2013., 60. lpp.).
(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).
(34) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2024/900 (2024. gada 13. marts) par politiskās reklāmas pārredzamību un mērķorientēšanu (OV L, 2024/900, 20.3.2024., ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/900/oj).
(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/900 z 13. marca 2024 o transparentnosti a cielení politickej reklamy (Ú. v. EÚ L, 2024/900, 20.3.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/900/oj).
(35) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2014/31/ES (2014. gada 26. februāris) par dalībvalstu tiesību aktu saskaņošanu attiecībā uz neautomātisko svaru pieejamību tirgū (OV L 96, 29.3.2014., 107. lpp.).
(35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107).
(36) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2014/32/ES (2014. gada 26. februāris) par dalībvalstu tiesību aktu saskaņošanu attiecībā uz mērinstrumentu pieejamību tirgū (OV L 96, 29.3.2014., 149. lpp.).
(36) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149).
(37) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2019/881 (2019. gada 17. aprīlis) par ENISA (Eiropas Savienības Kiberdrošības aģentūra) un par informācijas un komunikācijas tehnoloģiju kiberdrošības sertifikāciju, un ar ko atceļ Regulu (ES) Nr. 526/2013 (Kiberdrošības akts) (OV L 151, 7.6.2019., 15. lpp.).
(37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15).
(38) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva (ES) 2016/2102 (2016. gada 26. oktobris) par publiskā sektora struktūru tīmekļvietņu un mobilo lietotņu piekļūstamību (OV L 327, 2.12.2016., 1. lpp.).
(38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).
(39) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2002/14/EK (2002. gada 11. marts), ar ko izveido vispārēju sistēmu darbinieku informēšanai un uzklausīšanai Eiropas (OV L 80, 23.3.2002., 29. lpp.).
(39) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).
(40) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2019/790 (2019. gada 17. aprīlis) par autortiesībām un blakustiesībām digitālajā vienotajā tirgū un ar ko groza Direktīvas 96/9/EK un 2001/29/EK (OV L 130, 17.5.2019., 92. lpp.).
(40) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).
(41) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) Nr. 1025/2012 (2012. gada 25. oktobris) par Eiropas standartizāciju, ar ko groza Padomes Direktīvas 89/686/EEK un 93/15/EEK un Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīvas 94/9/EK, 94/25/EK, 95/16/EK, 97/23/EK, 98/34/EK, 2004/22/EK, 2007/23/EK, 2009/23/EK un 2009/105/EK, un ar ko atceļ Padomes Lēmumu 87/95/EEK un Eiropas Parlamenta un Padomes Lēmumu Nr. 1673/2006/EK (OV L 316, 14.11.2012., 12. lpp.).
(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).
(42) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2022/868 (2022. gada 30. maijs) par Eiropas datu pārvaldību un ar ko groza Regulu (ES) 2018/1724 (Datu pārvaldības akts) (OV L 152, 3.6.2022., 1. lpp.).
(42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 1).
(43) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2023/2854 (2023. gada 13. decembris) par saskaņotiem noteikumiem par taisnīgu piekļuvi datiem un to lietošanu un ar ko groza Regulu (ES) 2017/2394 un Direktīvu (ES) 2020/1828 (Datu akts) (OV L, 2023/2854, 22.12.2023., ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj).
(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 z 13. decembra 2023 o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica (EÚ) 2020/1828 (akt o údajoch) (Ú. v. EÚ L, 2023/2854, 22.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj).
(44) Komisijas 2003. gada 6. maija Ieteikums par mikrouzņēmumu, mazo un vidējo uzņēmumu definīciju (OV L 124, 20.5.2003., 36. lpp.).
(44) Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(45) Komisijas Lēmums (2024. gada 24. janvāris), ar ko izveido Eiropas Mākslīgā intelekta biroju, C(2024) 390.
(45) Rozhodnutie Komisie z 24. januára 2024, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre umelú inteligenciu, C(2024) 390.
(46) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) Nr. 575/2013 (2013. gada 26. jūnijs) par prudenciālajām prasībām attiecībā uz kredītiestādēm un ieguldījumu brokeru sabiedrībām, un ar ko groza Regulu (ES) Nr. 648/2012 (OV L 176, 27.6.2013., 1. lpp.).
(46) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(47) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2008/48/EK (2008. gada 23. aprīlis) par patēriņa kredītlīgumiem un ar ko atceļ Direktīvu 87/102/EEK (OV L 133, 22.5.2008., 66. lpp.).
(47) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).
(48) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2009/138/EK (2009. gada 25. novembris) par uzņēmējdarbības uzsākšanu un veikšanu apdrošināšanas un pārapdrošināšanas jomā (Maksātspēja II) (OV L 335, 17.12.2009., 1. lpp.).
(48) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
(49) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2013/36/ES (2013. gada 26. jūnijs) par piekļuvi kredītiestāžu darbībai un kredītiestāžu un ieguldījumu brokeru sabiedrību prudenciālo uzraudzību, ar ko groza Direktīvu 2002/87/EK un atceļ Direktīvas 2006/48/EK un 2006/49/EK (OV L 176, 27.6.2013., 338. lpp.).
(49) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(50) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva 2014/17/ES (2014. gada 4. februāris) par patērētāju kredītlīgumiem saistībā ar mājokļa nekustamo īpašumu un ar ko groza Direktīvas 2008/48/EK un 2013/36/ES un Regulu (ES) Nr. 1093/2010 (OV L 60, 28.2.2014., 34. lpp.).
(50) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).
(51) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva (ES) 2016/97 (2016. gada 20. janvāris) par apdrošināšanas izplatīšanu (OV L 26, 2.2.2016., 19. lpp.).
(51) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19).
(52) Padomes Regula (ES) Nr. 1024/2013 (2013. gada 15. oktobris), ar ko Eiropas Centrālajai bankai uztic īpašus uzdevumus saistībā ar politikas nostādnēm, kas attiecas uz kredītiestāžu prudenciālo uzraudzību (OV L 287, 29.10.2013., 63. lpp.).
(52) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
(53) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) 2023/988 (2023. gada 10. maijs) par ražojumu vispārēju drošumu, ar ko groza Eiropas Parlamenta un Padomes Regulu (ES) Nr. 1025/2012 un Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīvu (ES) 2020/1828 un atceļ Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīvu 2001/95/EK un Padomes Direktīvu 87/357/EEK (OV L 135, 23.5.2023., 1. lpp.).
(53) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988 z 10. mája 2023 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a smernica Rady 87/357/EHS (Ú. v. EÚ L 135, 23.5.2023, s. 1).
(54) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva (ES) 2019/1937 (2019. gada 23. oktobris) par to personu aizsardzību, kuras ziņo par Savienības tiesību aktu pārkāpumiem (OV L 305, 26.11.2019., 17. lpp.).
(54) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).
(55) OV L 123, 12.5.2016., 1. lpp.
(55) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(56) Eiropas Parlamenta un Padomes Regula (ES) Nr. 182/2011 (2011. gada 16. februāris), ar ko nosaka normas un vispārīgus principus par dalībvalstu kontroles mehānismiem, kuri attiecas uz Komisijas īstenošanas pilnvaru izmantošanu (OV L 55, 28.2.2011., 13. lpp.).
(56) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(57) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva (ES) 2016/943 (2016. gada 8. jūnijs) par zinātības un darījumdarbības neizpaužamas informācijas (komercnoslēpumu) aizsardzību pret nelikumīgu iegūšanu, izmantošanu un izpaušanu (OV L 157, 15.6.2016., 1. lpp.).
(57) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).
(58) Eiropas Parlamenta un Padomes Direktīva (ES) 2020/1828 (2020. gada 25. novembris) par pārstāvības prasībām patērētāju kolektīvo interešu aizsardzībai un ar ko atceļ Direktīvu 2009/22/EK (OV L 409, 4.12.2020., 1. lpp.).
(58) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).